BRUSEL. Na dvojdňovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli európske špičky stále rokujú o dohode s Veľkou Britániou. „Máme pravdepodobne všetci rovnaký názor, a to, že Európska únia potrebuje Veľkú Britániu a Veľká Británia potrebuje Európsku úniu,“ skonštatoval premiér SR Robert Fico počas druhého dňa summitu.
Podľa neho sa požiadavkám britského premiéra Davida Camerona na reformu Európskej únie musí venovať pozornosť. „Dopad prípadného odchodu Británie na EÚ by bol desivý, čo si však myslíme aj opačne – odchod Británie by výrazne poškodil aj samotnú Veľkú Britániu,“ informoval premiér.
Nemáme problém s väčšinou návrhov
Pripomenul, že pokiaľ ide o Slovensko, nemáme problém s väčšinou návrhov. Súhlasíme s menšou byrokraciou v EÚ, väčšou suverenitou národných parlamentov či postavením nečlenských štátov eurozóny vo vzťahu k členským štátom.
„Je tu však sedem alebo osem štátov, ktoré vyjadrujú jasné obavy, či v niektorých opatreniach nejde o porušenie zákazu diskriminácia a obmedzenie slobodného pohybu osôb, keďže Veľká Británia sa domáha určitých výhod vo vzťahu k plateniu rôznych dávok ľuďom, ktorí nie sú štátni príslušníci Británie ale pracujú tam,“ vysvetlil pre médiá Fico.
Posun v nesystémových príspevkoch
Veľký posun podľa šéfa slovenskej vlády nastal v tom, že v prípade nesystémových príspevkov, ktoré dostávajú vo Veľkej Británii ľudia k výplate, ako napr. podporu na bývanie, tak neplatenie týchto príspevkov sa bude týkať len tých, ktorí ešte len do Británie prídu.
„To je férové. Ak niekto pôjde do Veľkej Británie pracovať, tak vie, že od nejakého času sa na neho nebude vzťahovať takáto výhoda,“ zhodnotil Fico s tým, že toto obmedzenie môže trvať len štyri roky. Otázne však je, v ako dlhom časovom období bude Londýn takéto obmedzenia uplatňovať.
„My hovoríme sedem rokov, Veľká Británia sa domáha 13 rokov,“ objasnil.
K hlavnej požiadavke hľadajú kompromis
Pokiaľ ide o otázku rodinných prídavkov, ktoré sa platia z Veľkej Británie aj napríklad na Slovensko, v téme vládne podľa Fica veľká diskusia. Indexácia, o ktorú sa Londýn pokúša, sa týka asi tisícky detí, ktoré sú na území Slovenska a ktorých rodičia pracujú vo Veľkej Británii. „Nehovoríme o deťoch, ktoré sú s rodičmi vo Veľkej Británii – tie automaticky majú nárok na rodinné prídavky vo výške, ako to je vo Veľkej Británii,“ vysvetlil Fico.
Premiér zdôraznil, že v hlavnej téme summitu – požiadaviek Británie, sa hľadá kompromis. „Pretože tak ako musí pochopiť pán Cameron, že my máme svoje záujmy a chránime ich, my musíme chápať, ak chceme dosiahnuť dohodu, že britský premiér musí niečo svojim občanom doručiť,“ myslí si Fico.
Dodal, že lídri EÚ teraz čakajú na text. „Myslím si, že sa dohodneme. Iné je, že kedy k tejto dohode dôjde. Či ešte v nejakých normálnych hodinách, alebo ako obyčajne budeme rokovať aj v noci,“ povedal Fico. Narážal tým na to, že už niekoľkokrát sa posunul čas rokovaní o požiadavkách Británie.
Ak sa britskému premiérovi Davidovi Cameronovi podarí vybojovať zmenu, bude sa aktívne angažovať za zotrvanie ostrovov v európskom klube. Britániu čaká o tzv. brexite referendum najneskôr do konca roka 2017, pravdepodobne sa však uskutoční už v júni tohto roka.
Spúšťame technické opatrenia na hranici s Rakúskom
Na európskej úrovni existuje dohoda, že treba uzavrieť vonkajšie schengenské hranice, nie je však dohoda na tom, ako to vykonať. Počas druhého dňa zasadnutia Európskej rady v Bruseli o tom informoval predseda vlády SR Robert Fico, ktorý sa takisto venoval opatreniam Rakúska na migračnú krízu a plánu B v súvislosti s tým, ak zlyhá ochrana turecko-gréckej hranice.
„Prosím uvedomme si, čo sa bude diať od dnešného dňa na rakúsko-slovinskej hranice. To je už blízko našich hraníc. Bude sa vytvárať skupina ľudí, ktorých už nebudú vpúšťať do Rakúska, pretože Rakúšania si vytvorili limity,“ uviedol Fico.
Rakúsko totiž stanovilo, že tento rok prijme 37 500 žiadostí o azyl. Ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová v stredu oznámila, že vstup utečencov prechádzajúcich cez Rakúsko do iných európskych štátov bude obmedzený na 3 200 denne a žiadateľov o azyl v Rakúsku na 80 denne.
Obavy z dominového efektu
Šíria sa však obavy, že toto opatrenie vyvolá dominový efekt - teda že západobalkánske krajiny budú musieť tiež tvrdo obmedziť pohyb žiadateľov o azyl a vznikne humanitárna kríza v Grécku, kam v súčasnosti prichádza z Turecka väčšina utečencov smerujúcich ďalej na sever Európy.
„Môžem len avizovať, že spúšťame všetky technické opatrenia na ochranu našich hraníc s Rakúskom, pre prípad, že by nejaké väčšie skupiny migrantov, ktoré zostanú pred rakúskou hranicou, napríklad v Slovinsku, mali tendenciu obísť a dostať sa do Nemecka nejakou inou trasou,“ povedal premiér s tým, že dlhodobo sa na tento prípad spolu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom pripravuje.
„Veľa sme o tom hovorili, aj po technickej stránke,“ dodal Fico.
Fico: Prichádzajú aj z Egypta
Šéf slovenskej vlády takisto uviedol, že migranti začínajú prúdiť do Európy aj z Egypta. Podľa Ficových slov o tom informoval maltský premiér.
V Egypte sa nachádza obrovské množstvo utečencov, ktorí „vidiac, že Európa je ako ementál, pokiaľ ide o ochranu hraníc, využívajú tieto diery“. Fico uviedol, že napätie medzi členskými štátmi je obrovské. „Začína sa nám komplet rúcať schengen. Priznám sa, že sme nenašli žiadnu odpoveď,“ vyhlásil premiér v Bruseli.
Tvrdí, že sa stále kladie veľký dôraz na dohodu medzi EÚ a Tureckom a na ochranu hranice medzi Tureckom a Gréckom.
Fico dodal, že vzniká potreba organizácie ďalšieho summitu. Na ňom by už mal byť prítomný aj turecký premiér Ahmet Davutoglu, ktorý sa pre bombový útok v Ankare z aktuálneho summitu v Bruseli ospravedlnil.
Táto vrcholná schôdzka by sa mala uskutočniť pravdepodobne 5. marca, teda v deň parlamentných volieb na Slovensku, alebo počas volebného moratória.
