PREČO VOLIŤ

Päť výhovoriek nevoličov a dôvody, prečo nedávajú zmysel

Prečítajte si o výhovorkách, prečo nevoliť a dôvody, prečo nedávajú zmysel.

ILustračné foto. (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Nevoliť je legitímne, ale tento postoj vychádza najmä z pocitov. Racionálne argumenty možno presvedčia, že je lepšie predsa len niekomu dať svoj hlas.

Všetky správy o voľbách, výsledky a volebné mapy VOLBY.SME.SK

1. Nebudem voliť, lebo všetci kradnú

Máte pravdu, veľké korupčné kauzy mala každá vláda a je takmer nulová šanca, že nasledujúca nebude mať žiadnu bez ohľadu na to, koho zvolíte. Skúste len zhodnotiť, či naozaj nevolíte zo správnych dôvodov.

Ste presvedčení, že všetci naozaj kradnú všetci rovnako a je jedno, kto tam bude aj tak sa nič nezmení?

Môžete teda korupciu úplne ignorovať a vybrať si stranu, ktorá je vám najsympatickejšia v ostatných bodoch programu. Podľa vašej logiky tam niekto po voľbách vládnuť (a kradnúť) bude v každom prípade.

Môžete si teda aspoň vybrať niekoho sympatického. Ak ste presvedčení, že všetci kradnú rovnako, korupcia by nemala byť kritériom vo voľbách a teda ani dôvodom nevoliť.

Z princípu odmietate akúkoľvek formu korupcie a neviete sa zmieriť s tým, že by ste dali hlas politikovi, ktorý nakoniec bude kradnúť?

Ak je pre vás voľba sympatického darebáka podľa predošlého odseku len slabou útechou, skúste sa na vec pozrieť inak. Čo dosiahnete ak k urnám nepôjdete? Voľby prebehnú či už s vašou účasťou alebo bez nej a ak nevyberiete vy, vyberú za vás iní.

Je to, ako keby ste vedeli, že sa nevyhnete návšteve zubára. Ide len o to, či vám vyvŕta alebo vytrhne jeden zub, alebo prídete napríklad o všetky spodné zuby a čaká vás mostík alebo protéza.

Môžete sa rozhodnúť, že sa na takejto voľbe z princípu odmietate zúčastniť. Bude vaše rozhodnutie rovnaké, ak zvážite, že ovplyvňuje aj všetkých ostatných v krajine? Je rozumné predpokladať, že korupcia najviac zasiahne tých najchudobnejších a najslabších, ktorí v rozkradnutom štáte nedostanú pomoc a ktorí nemajú zdroje na to, aby sa korupcii vedeli brániť.

Nerozhodujete o tom, koľko zubov vytrhne zubár vám, ale aj o tom, koľko bolesti čaká vašich rodičov alebo starkých. Kým vy to možno v dobrej kondičke vydržíte, starší a slabší trpia viac.

„Korupcia je jedným z veľkých zdrojov chudoby a veľkou bariérou pri jej prekonávaní,“ napísal šéf Transparency International Peter Eigen v správe o globálnej korupcii spred jedenástich rokov. Ak nepôjdete voliť a nevyberiete tých, ktorí podľa vás kradnú menej, dávate všetkým politikom najavo, že je vám úplne jedno či sa v tejto krajine kradne ale nie. Vlastne im dávate zelenú: Robte si čo chcete, mne je to fuk.

Pri pohľade na ostatné štáty sveta vieme, že tam, kde ľudia nechcú (alebo nemôžu) povedať politikom svoj názor na ich prácu, sa kradne viac ako tam, kde demokracie funguje dobre. Mapa indexu demokracie týždenníka Economist z roku 2014 ukazuje rovnaké diery ako mapa korupcie Transparency international z rovnakého roku.

Ich porovnanie nám nehovorí, že demokracia je zázračný liek na korupciu. Ukazuje ale, že oba pojmy sú prepojené a teda voľby sú najlepšou šancou ako s kradnutím niečo urobiť.

article_photo

2. Protestujem proti všetkým politikom

Nevoliť na znak svojho nesúhlasu s celou politickou scénou je legitímny postoj. Otázkou je, čo ním dosiahnete. Parlamentné voľby na Slovensku (aj v iných krajinách) sú zvláštne tým, že pasívny odpor nefunguje.

Intuitívne sa síce zdá, že ak nepôjdete hlasovať, vyjadríte tým nesúhlas so všetkými politikmi. Svoj hlas ste predsa nedali nikomu, čo by logicky malo signalizovať, že sa vám nepáči nič z ponuky. Filozoficky je to samozrejme pravda.

Skúste sa ale zamyslieť, čo vaše odmietnutie hlasovať znamená z pohľadu politika. Predstavuje preňho problém, alebo skôr zjednodušenie situácie? Chýba mu váš hlas aj ak ho nedostal žiadny iný politik? Väčšinou nie. Skôr naopak, ako hneď zistíme.

Premiér aj ministri majú rovnako veľkú moc bez ohľadu na to, či k voľbám prišlo 55 alebo 98 percent voličov. Je to tak preto, že štát niekto riadiť musí. Pre politika je vaše odmietnutie hlasovať skôr pomocou. Čím menej ľudí hlasuje, tým menej ľudí musí v kampani presvedčiť o svojich kvalitách a tým menej ľudí má záujem ho kontrolovať.

Odmietnutie ísť voliť symbolicky vyjadruje odpor k politike a všetkým politikom, prakticky však ich správanie vôbec nezmení. Práve naopak, každý politik sa môže správať tak, ako keby ste mu súhlas dali.

Druhá vec, ktorá sa stane, ak nepôjdete voliť je, že dáte väčšiu váhu postojom ľudí, ktorí voliť idú. Napríklad v posledných voľbách v roku 2012 dalo strane Smer svoj hlas len o niečo viac ako 1,1 milióna ľudí. Nízka účasť a pravidlá parlamentnej demokracie ale umožnili, aby 83 poslancov Smeru rozhodovalo o živote piatich miliónov ľudí v krajine. Nepomer medzi silnou mocou a relatívne nízkou podporou umožnil práve milión mlčiacich ľudí, ktorí neprišli k voľbám.

Mlčiaca väčšina tiež najviac pomáha extrémistom, resp. akýmkoľvek dobrodružným stranám, ktoré by inak nemali šancu. Nízka účasť ju výrazne zvyšuje. Napríklad Mariána Kotlebu do druhého kola župných volieb v Banskej bystrici poslali hlasy len približne 5 percent oprávnených voličov, v druhom kole mu na víťazstvo stačili hlasy 13 percent ľudí. Vládne vďaka systému a nezáujmu ľudí, vďaka trom štvrtinám voličov, ktorí zostali doma.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Myslíte si, že tieto voľby nie sú dôležité? Nezaslúžite si dobrých politikov

3. Odmietam voliť menšie zlo

Argument tak trochu pripomína predošlé dva. Treba však povedať, že poprvé, nevyberáme si doživotného vládcu, aj keď by mnohí tento údel neodmietli. Vyberáme si služobníka, čo  bude vykonávať našu vôľu nasledujúce štyri roky. Správcu. Človek nemusí milovať domovníka ako vodiča autobusu, ktorým cestuje z práce.

Skrátka ide o voľbu rozumu, kde by city mali mať len poradný hlas. Voliť menšie zlo nie je nepríjemný kompromis, ale celkom normálna vec. Hádam by ste nečakali, že sa do politiky – a ešte tej slovenskej – pohrnú čestní a skvelí ľudia. Sú skrátka rôzni, tak ako sme rôzni my, voliči a veru, tiež máme od ideálu ďaleko.

V roku 1998 mal niektorí problém voliť menšie zlo, Dzurindovu SDK. Ale vďaka nej a vďaka nesúrodej koalícii, do ktorej musela vstúpiť aj ľavica, je Slovensko aspoň v EÚ, NATO a nepokúša sa dnes o návrat do civilizácie spolu s Bieloruskom.

V prezidentských voľbách 2004 nechuť voliť menšie zlo pomohla do funkcie Ivanovi Gašparovičovi, ktorý v nej pobudol desať rokov. Naozaj to bolo lepšie, než keby bol býval prezidentom diplomat Eduard Kukan? Nevraviac už o spomínanom príklade Kotlebu.

Inými slovami, neochota voliť menšie zlo zväčša dláždi cestu k zlu väčšiemu. V politike to tak je. Väčšie zlo je vždy pripravené využiť svoju šancu, napríklad aj šancu v podobe pasivity a ľahostajnosti voličov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Slosarik: O novej vláde môže rozhodnúť SNS

4. Páči sa mi program, prekáža mi líder

Program majú dobrý, ale predseda či niekto iný vo vedení je slizký hlupák, grobian a zlodej? Nedôveryhodní ľudia v strane či na kandidátke strany s inak dobrými nápadmi nie sú dôvodom, aby ste voliť nešli. Mali by ste spraviť opak. Voľte a krúžkujte na kandidátke, koho chcete.

Krúžkovanie má v slovenskom volebnom systéme pomerne malú váhu, ale pre strany je v silným ukazovateľom popularity ľudí. Dostatok krúžkov pre nižšie postavených členov má silu spustiť v strane zmenu. Krúžky vo voľbách 2010 pomohli napríklad zviditeľniť Radoslava Procházku, a tiež oslabili postavenie Pavla Hrušovského v KDH na úkor Daniela Lipšica.

Vďaka krúžkom získajú ľudia, ktorí v strane zastupujú konkrétne ideály silnejšiu pozíciu. Ich šéfovia dostanú signál, koľko hlasov by ich stálo, ak by o konkrétneho človeka (a myšlienky ktoré zastáva) prišli.

Voliči majú krúžkami možnosť stranu posunúť smerom, ktorý im vyhovuje. Ak vám vadí predseda strany, krúžkovanie jeho podriadených je cestou ako ho vytlačiť, no stranu zachovať. Len sa musíte zmieriť s faktom, že zmena sa nestane deň po voľbách.

5. Cestujem a nechce sa mi vybavovať voličský preukaz

Nemali ste tri minúty ani prístup k internetu? Nedá sa nič robiť, pri ďalších voľbách snažte sa viac. Za trest si prečítajte trochu nástrelovej motivačnej matematiky.

Vybaviť si volebný preukaz a ísť odvoliť na Slovensku len zriedka zaberie viac ako 45 minút času, ktoré ste sa rozhodli ušetriť. Priemerný človek na Slovensku na chod štátu podľa prepočtov Dní pracovnej slobody pracoval hrubým odhadom počas uplynulých štyroch rokov 210-tisíc minút. (spočítaný počet minút, ktoré v štyroch rokoch boli potrebné k dotiahnutiu dňa daňovej slobody vydelené 4,2 – t. j. 40 pracovných hodín v 168-hodinovom týždni).

Za každú minútu, ktorú ste ušetrili tým, že ste nešli voliť, budete v prepočte ďalšie štyri roky pracovať tri dni pre štát, ktorého chod ste nechceli kontrolovať.

A vôbec – či chcete alebo nie, musíte preň pracovať a odovzdávať mu časť svojich peňazí. A pritom nemáte záujem prispieť hoci len nepatrne váhou svojho hlasu k formovaniu jeho podoby... Zdá sa vám to logické a efektívne?

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

PRÍBEHY PAMÄTNÍKOV OD POST BELLUM

Milan Lasica: Dobre sa na tom smeje, ale žiť v tom nebolo veselé

Celoživotnou ambíciou Milana Lasicu bolo stáť na javisku a povedať niečo, čomu by sa ľudia smiali.

Firma Kaliňákových ľudí, ktorú dotoval štát, skončila

Minister Robert Kaliňák v roku 2012 dohadoval štátnu pomoc pre Čiernu Horu. Zákazku potom získala firma jeho kamaráta Mareka Turčana.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop