BRATISLAVA. Keď nie nalákať, aspoň odradiť. Do vrcholiacej predvolebnej kampane sa dostávajú už aj negatívne motívy. Antikampaň sa zatiaľ výraznejšie zamerala na tri politické strany.
„Môže mať obyčajný človek na účte 17 miliónov eur z daňových podvodov!?“ pýta sa bilbord s karikatúrou Igora Matoviča a logom Obyčajných ľudí. Heslo dopĺňa podpis Igor + Pavlína = regionPress. Pavlína sa volá manželka Igora Matoviča, na ktorú líder OĽaNO v roku 2007 prepísal svoje vydavateľstvo.
Na falošné letáky s klamstvami o strane sa nedávno posťažoval aj predseda Mosta-Híd Béla Bugár. SDKÚ zas v poslednej vlne svojej reklamy hlása, že „už je čas bez Fica“.
„Dobrá antikampaň môže vždy pomôcť tomu, kto ju organizuje. A to tak, že demobilizuje voliča, ktorý sympatizuje s nejakým politickým lídrom či stranou,“ zhodnotila politologička Darina Malová z katedry politológie Filozoficke fakulty UK.
Odborníčka na reklamu Simona Bubánová prirovnáva použitie antikampane k situácii, keď niekto povie žene, že jej manžel má milenku. „V prvej chvíli mu bezvýhradne dôveruje, že žiadnu nemá, ale časom ju to aspoň nahlodá,“ povedala.

Aj opačný efekt
S antikampaňou majú slovenskí politici bohaté skúsenosti. V snahe stať sa prezidentom ju v roku 2014 použil predseda Smeru Robert Fico, ktorý sa vymedzoval najmä voči budúcemu víťazovi Andrejovi Kiskovi.
Podobný scenár mala aj predošlá prezidentská kampaň v roku 2009, v ktorej kandidovala neskoršia premiéra za SDKÚ Iveta Radičová. Falošné letáky s jej podpisom vtedy sľubovali Maďarom autonómiu.
Hranica medzi účinnou negativitou v kampani je však podľa Malovej tenká.