BRATISLAVA. Prehlbovanie hospodárskej spolupráce, infraštruktúra, spolupráca v regióne, ale aj migrácia a bezpečnosť boli hlavnými témami rozhovoru ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka a jeho poľského rezortného kolegu Witolda Waszczykowského.
Išlo o prvú bilaterálnu návštevu poľského šéfa diplomacie na Slovensku od vlaňajších parlamentných volieb. Ako Lajčák povedal na tlačovej konferencii po skončení rokovania, Slovensko má záujem o čo najužší a najintenzívnejší politický dialóg a zároveň o čo najtesnejšiu spoluprácu.
Prepojenie plynárenských sietí
Medzi dôležité oblasti spolupráce Lajčák označil budovanie cezhraničnej dopravnej a energetickej infraštruktúry a hospodársku spoluprácu.
"Za mimoriadne dôležitý považujeme projekt prepojenia slovensko-poľských plynárenských sietí a rovnako tak si uvedomujeme nedostatočný počet cestných hraničných priechodov, osobitne pre nákladnú dopravu," informoval šéf slovenského rezortu zahraničia s tým, že budú povzbudzovať príslušných ministrov, aby sa tieto projekty urýchlili.
Ministri hovorili aj o energetickej bezpečnosti, konkrétne sa venovali plynovodu Nord Stream 2, ktorý obe krajiny považujú za ekonomicky nevýhodný a politicky škodlivý.
Rozhovor podľa Lajčáka potvrdil, že mnoho otázok Slovensko a Poľsko vníma podobne a takisto ocenil, že súčasná poľská vláda dala jasne najavo, že jej záleží na zlepšení spolupráce v stredoeurópskom priestore.
Dôležitosť regionálnej spolupráce potvrdil aj Waszczykowski. "Chcem potvrdiť, že Slovensko je dôležitý partner a sused. Spolupracujeme na úrovni Visegrádskej štvorky, ale aj v iných inštitúciách ako Európska únia a NATO," povedal poľský minister s tým, že súhlasí s prehĺbením spolupráce.
"Nikdy nie je tak dobre, aby nemohlo byť lepšie," dodal. Pokiaľ ide o otázku bezpečnosti, podľa Waszczykowského je východný blok Aliancie ohrozený rusko-ukrajinským konfliktom. Poľsko preto podporuje zvýšenie bezpečnosti umiestnením vojsk NATO v regióne.
Nákup novej techniky
Severný sused takisto plánuje nákup novej techniky, napríklad vrtuľníkov či ponoriek na ochranu Baltského mora. V otázke obrany a bezpečnosti sa Slovensko podľa Lajčáka hlási k záväzkom zo summitu NATO vo Walese a pripomenul, že v poslednom čase sa prezbrojuje armáda a výzbroj po novom nakupujeme od spojencov z NATO.
"Pokiaľ ide o otázku posilnenia východného krídla Aliancie, považujeme to za veľmi dôležité. Je nutné jasne ukázať, že Aliancia má všetkých členov na jednej úrovni. Slovensko nepožaduje vojenské základne Aliancie na svojom území. My necítime ohrozenie do takej miery, aby sme o niečo také žiadali, na druhej strane máme plné pochopenie pre našich spojencov a partnerov, ktorí takéto základne požadujú a podporujeme tieto ich snahy," vysvetlil Lajčák
"Už dnes je Poľsko naším tretím najdôležitejším obchodným partnerom a zároveň je na druhom mieste v počte zahraničných turistov," informoval šéf slovenského rezortu. Dodal, že s Waszczykowským sa už stretol na európskej pôde a pravidelne sa stretávajú prezidenti týchto krajín.
"Naši prezidenti sa stretávajú pravidelne, už tento víkend budú mať ďalšie stretnutie. Plánujeme spoločné zasadnutie vlád po parlamentných voľbách na Slovensku, spoločné stretnutie predsedníctiev obidvoch parlamentov," dodal Lajčák na margo spoločných plánov.
Odmietol obviňovanie V4 z nesolidárnosti
Waszczykowski upozornil, že jeho krajina prijíma početné skupiny ľudí z Ukrajiny. Ako dodal, za minulý rok vydala vyše 900.000 víz pre tých, ktorí utekajú z Ukrajiny pred vojnou, biedou a nedostatkom práce. Rovnako v Poľsku podľa neho žije významné množstvo emigrantov z juhu Európy.
Za nenáležité označil obvinenie, že krajiny V4 berú peniaze z eurofondov, ale v migračnej kríze nič nerobia. Ako podčiarkol Waszczykowski, tieto dotácie vyplývajú z európskych zmlúv, a nie sú cenou za dobré správanie.
Pripomenul, že z každého eura, ktoré štáty dostávajú z fondov EÚ, sa významná časť vráti na západ. "Keby nám chceli zobrať tieto peniaze, bola by to hospodárska katastrofa pre západné firmy a nebolo by to v súlade s európskymi zmluvami," podčiarkol poľský minister.
Waszczykowski potvrdil, že Poľsko zrealizuje svoje záväzky na relokáciu utečencov z Talianska a Grécka, ku ktorým sa zaviazala predchádzajúca vláda. Ide o súčasť plánu EÚ na prerozdelenie približne 160.000 utečencov medzi jednotlivé členské štáty. Proti nim zahlasovalo Slovensko, Maďarsko, Česko a Rumunsko. Slovensko a Maďarsko podali v tejto súvislosti aj žalobu.
