BRATISLAVA. Februárové teploty sa držia nad dlhodobým priemerom, lúky v nížinách začínajú kvitnúť a v ovzduší sa už vznáša peľ. Rekord maximálnej teploty vzduchu padol tento mesiac zatiaľ dvakrát.
Stalo sa tak už minulý štvrtok v Kamenici nad Cirochou, kde meteorológovia namerali takmer 15 stupňov Celzia, čo prekonalo aj starý rekord z 18. februára 1972, keď na bratislavskom letisku teplota stúpla na 13,4 stupňa.
Rekordy padali aj v pondelok. Priebežné výsledky meraní meteorologických staníc ukázali popoludní na viacerých staniciach juhozápadného Slovenska teplotu vzduchu vyššiu ako 18,6 stupňov Celzia. Prekonal sa tak doteraz platný celoslovenský rekord z Hurbanova z 22. februára 1966. Teplota vzduchu na bratislavskom letisku sa totiž priblížila až k 20 stupňom Celzia.
Z pohľadu klimatológovia pondelok priniesol priam žatvu teplotných rekordov. „Toto je mimoriadna situácia, takto teplo by malo byť za normálnych okolnosti približne niekedy na konci apríla,“ hovorí klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Na Mateja bez ľadu
Výkyvy počasia vysvetľuje tým, že Európou prechádza výrazné teplotné rozhranie, ktoré oddeľuje studený vzduch od teplého. Kým teplejší sa nachádza skôr vo východnej, prípadne juhovýchodnej časti Európy, studenší pocítila skôr jej západná časť.
„Tieto kontrasty cítime aj na Slovensku,“ vysvetlil Faško. Koncom týždňa bol v teplejšom pásme aj východ Slovenska, kde teploty stúpali do rekordných výšok.
V ďalších dňoch sa podľa klimatológa síce mierne ochladí, no teploty stále budú nad normálom pre toto ročné obdobie. Stredajšia pranostika „Matej ľady láme a ak ich nenájde, tak ich narobí“ by sa naplniť nemala, keďže podľa Faška denné mrazy nehrozia. „Na Mateja sa síce ochladí, ale to len počasie trochu zabrzdí rozvoj vegetácie,“ vysvetlil Faško.
Klimatológov zaujalo aj množstvo februárového dažďa. „Napríklad v Revúcej ide o najvyšší februárový úhrn zrážok za posledných 116 rokov,“ povedal klimatológ.
Najpodrobnejšie počasie pre Slovensko a svet
V horách hrozia lavíny
Kým niektoré okresy bojujú so zvýšenými hladinami riek a potokov, oteplenie prináša problémy aj v horách. V stredných polohách Tatier môže miestami dôjsť k vzniku menších lavín a splazov z mokrého snehu. Vo Veľkej a Malej Fatre trvá od nadmorskej výšky 1300 metrov mierne lavínové nebezpečenstvo. V priebehu dňa podľa lavínových špecialistov tendencia lavínového nebezpečenstva mierne stúpa.
Snehová pokrývka je na mnohých miestach len mierne až slabo spevnená. Rizikové sú najmä severovýchodné a juhovýchodné vysokohorské žľaby a muldy, kde je nafúkané väčšie množstvo nového snehu, ktorý ešte nie je zviazaný s tvrdým podkladom. Lavíny sa tak dokážu uvoľniť už aj pri malom zaťažení.
Situáciu počas víkendu podcenil poľský snoubordista, ktorý v nedeľu zahynul pri páde lavíny vo Vysokých Tatrách. Podľa Horskej záchrannej služby nemal lavínový vyhľadávač a pohyboval sa na miestach, kde bol vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva.
Beata
Balogová
