BRATISLAVA. Približne 1,8 milióna voličov nechce rozhodovať o tom, kto bude vládnuť ďalšie štyri roky. Prieskumné agentúry odhadujú účasť v marcových voľbách na 52 až 60 percent oprávnených voličov. Istých voličov nemá Smer ani pravicové strany.
„Približne 53 percent je počet voličov, ktorí boli mesiac pred voľbami presvedčení, že pôjdu hlasovať. Ďalší to ešte zvažovali,“ vysvetlil sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK.
Odhaduje však, že v skutočnosti bude účasť o niečo vyššia – medzi 53 a 60 percentami. „Päťdesiattri percent je dolná hranica účasti,“ spresnil. Podľa Haulíka príde hlasovať o niečo menej voličov ako v roku 2012, keď účasť dosiahla 59,1 percenta.
Dnes je podľa Haulíka volič ešte viac znechutený z politiky ako pred štyrmi rokmi, keď predčasne padla vláda Ivety Radičovej a v spoločnosti rezonovala kauza Gorila. Navyše si len ťažko vyberá favorita spomedzi nových politických strán.
Účasť na voľbách (v percentách)
- 1990: 95,4
- 1992: 84,2
- 1994: 75,6
- 1998: 84,2
- 2002: 70,1
- 2006: 54,7
- 2010: 58,8
- 2012: 59,1
Istú podporu nemá ani Smer, ktorého preferencie v prieskumoch s blížiacimi sa voľbami klesali – posledné mu prisudzovali podporu od 32 do 38 percent. „Voliči Smeru sú sklamaní z toho, že strana nedokázala vyriešiť všetky nastolené problémy,“ spresnil Haulík.
Aj teraz platí rovnica, že čím menej ľudí bude voliť, tým lepší výsledok uhrá Smer. „Nízka účasť prospeje stranám, ktoré majú pevné voličské jadro,“ dodal Haulík. Takými stranami sú Smer, ktorý z nezáujmu môže získať najviac, KDH, SMK a do určitej miery SaS.
Volebné dilemy
Ešte väčšiu volebnú dilemu majú voliči stredopravých subjektov. „Pretože ich strany nedokázali využiť štyri roky na posilnenie svojich pozícií,“ spresnil sociológ.
