BRATISLAVA. Nízka účasť môže do volenej funkcie vyniesť kontroverzné politické postavy. V roku 2013 sa aj vďaka nezáujmu voličov o hlasovanie stal banskobystrickým županom predseda extrémistickej Ľudovej strany – Naše Slovensko Marian Kotleba.
„Pri väčšinovom hlasovaní sa môže stať, že pri nízkej účasti uspejú nie celkom kompetentní kandidáti,“ povedal Pavel Haulík z agentúry MVK.
V Banskobystrickom kraji Kotleba uspel pri účasti necelej štvrtiny (24,61 percenta) obyvateľov kraja. Na zvolenie mu stačilo okolo 71-tisíc z viac ako 530-tisíc hlasov. „Aj vrece zemiakov porazí pána Kotlebu,“ spochybňoval vtedy jeho šance predseda vlády a Smeru Robert Fico. Neporazilo.
Do vrcholiacej kampane sa dostávajú už aj negatívne motívy Čítajte Nehlasujúci potopili favorita
Nezáujem voličov posunul v roku 2004 do prezidentského paláca Ivana Gašparoviča. Keďže favorizovanému Eduardovi Kukanovi (SDKÚ) prisudzovali prieskumy verejnej mienky takmer istý postup, časť jeho voličov sa spoľahla na vysoké preferencie a jednoducho v prvom kole nešla voliť.
Z hry ho napokon Gašparovič v prvom kole vyradil pri účasti sotva polovice voličov (47,94 percenta). V druhom kole, keď sa za Gašparoviča postavila aj Smer, hlasovalo už len čosi nad 40 percent voličov. Rozhodlo 3644 hlasov.
