LIPTOVSKÝ HRÁDOK, PREŠOV. Tlak volebných dní je cítiť na každom kroku a ľudia citlivo reagujú citlivo na témy, ktoré sa dotýkajú ich života.
A hoci sa názory jednotlivcov v mnohom líšia, v pozadí je zrejmá spoločná požiadavka lepších vzájomných vzťahov. Iba politici volia metódu súboja o svoje mocenské stoličky vo volebnej kampani.
Každý je dôležitý
Svoju občiansku cestičku si razí Jana Ferencová, ktorá pochopila, že každý môže prispieť vlastným vkladom. Štyridsiatnička pochádzajúca z ôsmich detí sa nehanbí verejne povedať, že nemohla študovať ani na strednej škole.
So základným vzdelaním bojuje celý život o ľudskú dôstojnosť, aby sa jej rodina neprepadla do sociálnej siete. Stále pracuje za malé peniaze, zároveň si všíma aj spoločenské problémy a koná ako občan.
Keď ju neobslúžili v reštaurácii a ani privolaný policajt ju nepodporil, hanbila sa za ľudí z väčšinového obyvateľstva. Kriticky sa dokáže pozerať aj do vlastných radov. Všíma si správanie detí na ulici, rozpráva sa s ich rodičmi, rieši.
Podľa nej sa aj samotní Rómovia musia pričiniť o lepšie spolužitie.
Rasizmus je všade. Cítim ho aj v našom byte, hovorí Rómka z Liptova Čítajte Marketingový splnomocnenec
"Podporili sme celodenný výchovný systém, inkluzívny spôsob vzdelávania, svojpomocnú výstavbu, sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní, rómske občianske hliadky či vybudovanie komunitných centier," opakuje Peter Pollák.
Na čokoľvek sa aktuálneho splnomocnenca pre rómske komunity spýtate, zaručene odpovie to isté.
Takto reagoval Peter Pollák aj tento týždeň potom, ako Kresťanskodemokratické hnutie kritizovalo vládu, že v oblasti spolužitia s Rómami nekonala.
V rámci svojej volebnej kampane sa znížil aj ku oneskorenej kritike práce predchodcov, za čo si vyslúžil prejavy nesympatií na sociálnych sieťach.
Stavali sme školy, nemíňali na spev Čítajte Peter Pollák neodpovedal uspokojivo ani na otázky smerujúce k spornému postupu jeho úradu pri tvorbe zoznamu 150 obcí, ktoré budú uprednostnené oproti ostatným lokalitám pri čerpaní eurofondov.
Etnografka Zuzana Kumanová a bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Miroslav Pollák považujú takýto postup za netransparentný. Vytýkajú mu, že sa do zoznamu nedostali lokality dlhodobo pokladané za rizikové.
"Keďže sa úrad splnomocnenca neobťažoval zverejniť a zdôvodniť relevantnú metodiku, nie je možné overiť, či obce zahrnuté do zoznamu sa v ňom ocitli právom," uvádzajú Z. Kumanová a P. Pollák v článku Netransparentné pravidlá v Pravde z 12. 2. 2016.
Odborníci vidia v takomto chaose aj vážne riziká ako problémy pri uznávaní vynaložených prostriedkov alebo s určovaním oprávneného žiadateľa, čo môže viesť k právnym sporom. Aj z týchto dôvodov vyzývajú k náprave a revízii operačného programu.
Napriek kritike neodíde
"Moje zotrvanie vo funkcii splnomocnenca priamo nesúvisí s tým, či získam poslanecký mandát alebo nie. Momentálne nezvažujem odchod z funkcie, mnohé kľúčové projekty ako napríklad Take away balíček sa práve rozbiehajú," uviedol Peter Pollák v odpovedi na otázku SME v článku Romana Čonku.
Rómske strany do volieb nešli, Rómovia áno Čítajte Podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová kritizuje prácu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity dlhodobo. Na
Štyri výhrady KDH
1. Vláda nepredstavila žiaden systémový návrh pre oblasť spolužitia s Rómami.
2. Rómska reforma nebola nikdy dokončená, hoci ju vláda predstavila pred štyrmi rokmi.
3. Chýba odpočet monitorovacej správy k spolužitiu s Rómami a odpočet činnosti v oblasti spolužitia s Rómami.
4. Dva roky meškáme s čerpaním európskych fondov.
tlačovej konferencii hnutia 23. februára 2016 v Nitre predstavila štyri zásadné výhrady, ktoré má strana voči vláde v tejto oblasti.
Kresťanskí demokrati presadzujú najmä také riešenia, ktoré majú preventívny a nie represívny charakter.
"Spolužitie s Rómami je pre Kresťanskodemokratické hnutie veľmi dôležitou agendou. Máme preto samostatnú podpredsedníčku, máme okruh ľudí, ktorí sa mu venujú. Pridal sa k nám Miro Pollák, ktorý to mal na starosti v Radičovej koalícii," uviedol predseda KDH Ján Figeľ.
V oblasti zamestnanosti napríklad navrhujú tzv. pomocný trh práce alebo medzitrh práce, ktorý bude získavať zákazky z verejnej sféry.
"Pôjde o dočasný trh práce, ktorý bude trvať minimálne dva roky," vysvetlil pre agentúru Sita člen expertného tímu Ivan Rác.
Slovensko sa nemá čím chváliť
V stredu 24. februára 2016 prezentovala Amnesty International Slovensko na svojej tlačovej konferencii Výročnú správu za rok 2015, v ktorej upozorňuje na zlyhania našej krajiny v oblasti dodržiavania ľudských práv voči rómskej menšine.
V správe uvádzajú neprimerané používanie policajnej sily v rómskych osadách po pátracích akciách aj stále nedoriešený policajný zásah v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou z júna 2013.
Vážnym problémom je zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl alebo tried. Európska komisia vedie voči nám konanie za diskrimináciu Rómov v školstve.
Bolo spojenie poslaneckého mandátu s postom splnomocnenca dobrým riešením?
Kto z koho? Aký odpočet svojej práce má splnomocnenec a aký odpočet má poslanec? Sú všetky jeho tvrdenia pravdivé? Kedy splnomocnenec v teréne zastupuje úrad a kedy svoj poslanecký mandát? Veľa otázok, málo odpovedí. Chýba tu kontrola, overovanie jeho odpočtu a vyhlásení.
Prácu splnomocnenca a zároveň poslanca Petra Polláka nehodnotí takmer nikto. Ak by takáto kontrola bola, pomohlo by to aj jemu samotnému. Na kritiku kresťanských demokratov mohol reagovať lepšie, ale na druhej strane by KDH malo možno v rukách fakty, ktoré by boli nepriestrelné. Dnes však po sebe strieľajú len vzájomnými vyhláseniami, kto má väčšiu pravdu. Rómom, nielen tým v osadách, ich prestrelky nepomôžu.
Pomôže Rómom úrad splnomocnenca? Možno áno, ale už dnes vieme povedať, že určite nie všetkým. Nanajvýš tak v 150 obciach, ktoré si úrad vzal pod svoje ochranné krídla a do ktorých chce v najbližších rokoch natlačiť milióny eur. Či bude tento pokus, jeden z mnohých, úspešný, ukáže až ďaleká budúcnosť. Čo však vieme už dnes, mimo zoznamu zostala odhadom tisícka osád, v ktorých je situácia kritická.
Sľuby. V osadách som sprevádzal už niekoľko splnomocnencov. S Petrom Pollákom som v teréne veľmi nebol, len na pár miestach, ale práve cez jeho profil na sociálnej sieti mám najviac informácií, kde sa aktuálne pohybuje, s kým sa stretol, komu čo sľúbil. Jeho prezentácia je totiž jedna z najlepších. Má vlastného kameramana, fotografa, strihača videí.
Jednou z posledných ním navštívených obcí bola aj rómska komunita v Rožkovanoch, čo je malá dedina za Sabinovom v okrese Prešov. Scenár návštevy splnomocnenca bol rovnaký ako scenár návštevy jeho predchodcu pred niekoľkými rokmi. Stretnutie s Rómami, ktorí ho informovali o všetkých problémoch a následne stretnutie so starostom či starostkou.
V Rožkovanoch sú dve rómske lokality. Väčšia časť je v obci, menšia pred dedinou hneď vedľa hlavnej cesty. V tej menšej som bol v roku 2010 s vtedajším splnomocnencom Galbavým. Rodinám hrozilo vysťahovanie, keďže bývajú tesne vedľa železničnej trate a na pozemkoch patriacich železniciam. Už v roku 2010 sa hovorilo o možnostiach, ktoré im úrad ponúka. O tom, že ak bude treba, prídu aj na zastupiteľstvo presvedčiť poslancov o potrebe riešiť situáciu. O rovnakých možnostiach, len o päť rokov neskôr, hovorí aj terajší splnomocnenec. Situácia sa veľmi nezlepšila, o to komickejšie vyznieva to, že splnomocnenec hovorí o možnostiach rozvoja aj v obciach, ktoré v zozname 150 obcí nie sú.
Mapovanie terénu a moja predstava o splnomocnencovi. Asi najlepšie informácie prináša pre prácu splnomocnenca aktualizovaný atlas rómskych komunít. Aj predošlí splnomocnenci mali k dispozícii tento dokument, v jeho prvej verzii. Veľmi dobrým nástrojom na získavanie informácií sú aj regionálne kancelárie úradu, ktoré majú o problémoch v obciach informácie z prvej ruky. Tie by mali šetriť splnomocnencovi čas a finančné zdroje, aby nemusel z Bratislavy cestovať a osobne mapovať situáciu v osadách. Potom by mal dostatok času venovať sa príprave koncepčných materiálov, podkladov, analýz a návrhov pre vládu. Mapovania už bolo dosť.
Roman Čonka. Autor je šéfredaktorom novín Rómsky nový list/Romano nevo ľil.
