I de o dlhodobo najsilnejšiu politickú stranu, ktorá nemá v priamom súboji jeden na jedného súpera. Po 5. marci môže potvrdiť a predĺžiť svoje historicky najdlhšie vládnuce obdobie na Slovensku s najdlhšie vládnucim premiérom Robertom Ficom. Na to, aby sme pochopili jej a jeho úspech, treba sa vrátiť na samotný začiatok vzniku Smeru.
Prečo vládna partaj, ktorá sa v názve pýši emblémom „sociálnodemokratická“, v skutočnosti nepatrí do rodiny sociálnodemokratických strán a Robert Fico nie je sociálny demokrat.
Hannes Swoboda, známy rakúsky sociálny demokrat a predstaviteľ socialistov v Európskom parlamente, už viac ako desaťročie plní funkciu oficiálneho i neoficiálneho pozorovateľa strany Smer – sociálna demokracia. V roku 2006 bol voči nej veľmi kritický, ale o šesť rokov neskôr o jej predsedovi povedal, že Robert Fico už nie je takým populistom, akým bol, lebo sa zmenil.
Pred niekoľkými týždňami socialista H. Swoboda priznal svoj omyl. Podľa neho Smer nepatrí do rodiny sociálnodemokratických strán a predseda Fico nie je sociálny demokrat. Mal na to viac ako presvedčivé dôvody.
Svoj príhovor na minulotýždňovej straníckej konferencii začal Robert Fico slovami: „Ja tu stojím pred vami ako socialista, sociálny demokrat a nehanbím sa za to.“
Takéto vyjadrenie pred sálou plnou sociálnych demokratov je nezvyčajné, lebo implikuje, že niekto zvonku vytvára tlak, aby sa predseda za svoju politickú orientáciu hanbil. Na hanbu však nie je žiaden dôvod, lebo ideovo-politický prúd, ku ktorému sa slovenský premiér hlási, je všeobecne vnímaný ako politicky počestný.
Faktom však je, že zakladateľ strany Smer sa k svojej orientácii spočiatku niekoľko rokov nehlásil a že pochybnosti o tom, či je vôbec sociálny demokrat, majú predovšetkým sociálnodemokratickí politici. A to už má k hanbe bližšie ako samotná politická orientácia.
Putinovský Smer
Vo februári 1999, pol roka predtým, než si založil vlastnú stranu, R. Fico ešte ako člen Strany demokratickej ľavice (SDĽ) vyhlásil: „Ja som hlboko cítiaci ľavicový politik a jediný priestor v mojom politickom živote je smerom naľavo.“
Členom SDĽ, ktorá združovala práve takýchto politikov, bol od roku 1992. Podivné bolo, že „svoju“ stranu, kde mohol byť aj predsedom (keby sa v roku 1996 kandidatúry nevzdal), napokon opustil, aby založil stranu neľavicovú.
