Poľovníci sa spojili s poslancami proti poľovníckej komore

Opozičné strany spísali memorandum, v ktorom sa zaväzujú obmedziť právomoci poľovníckej komory.

Poľovníci si preukaz musia predlžovať každých päť rokov. (Zdroj: Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Skupine poľovníkov okolo Združenia poľovníckych organizácií Hubert sa nepáči, že ich zákon núti združovať sa v Slovenskej poľovníckej komore, ktorej musia platiť poplatky bez toho, aby vedeli, čo sa s peniazmi deje.

Po tom, ako v roku 2009 prijali poslanci počas prvej Ficovej vlády zákon o poľovníctve, vzniklo občianske združenie Slovenská poľovnícka komora (SPK). Vedie ju poslanec za Smer Tibor Lebocký.

Komora združila pod seba všetky poľovnícke organizácie a ako jediná dostala právo vydávať a predlžovať poľovné lístky. Poľovníctvo je pritom podľa kritikov fungovania komory koníček, a nie profesia, takže povinné združovanie sa nie je fér.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Najviac poľovníkov má Smer, pod oklieštenie právomocí sa nepodpísal

„Každý, kto chce mať poľovný lístok, musí byť členom komory. Každá poľovnícka organizácia musí byť členom komory. A tie poplatky sú mimo zdravého rozumu,“ povedal šéf združenia Hubert Peter Cagala.

Združenie preto oslovilo niektoré väčšie politické strany, aby podpísali memorandum, v ktorom sa zaväzujú súčasnú situáciu riešiť. Most-Híd, KDH, Obyčajní ľudia, SaS a Sieť s memorandom súhlasili, kým Smer na výzvu nereagoval. SNS memorandum nepodpísala, ale chce o jeho tézach rokovať po voľbách. Dnes o tom informovali na tlačovej konferencii.

„Je to opakujúca sa rétorika niekoľkých osôb s jedinou motiváciou, a to rozbiť organizáciu, prirodzene, bez akéhokoľvek návrhu na iné riešenie,“ reagoval na kritiku združenia Hubert Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie komory. „Ak by aj nejaké riešenie mali, výsledkom by bola anarchia,“ povedal.

Poľovníctvo na ústavnom súde

Rozhodnutie politických strán je pritom podľa Cagalu len pokračovaním aktivít niektorých poslancov z minulosti, ktorí v júni 2014 dali zákon o poľovníctve na Ústavný súd.

Podanie na súd proti povinnému združovaniu podpísalo 47 poslancov z klubov OĽaNO, KDH, SaS, Most-Híd a SDKÚ, ako aj viacerí nezaradení poslanci.

Ústavný súd ich návrhu na pozastavenie účinnosti zákona nevyhovel, prijal však návrh skupiny poslancov na ďalšie konanie.

„Vo veci návrhu skupiny 47 poslancov Národnej rady je už naplánované verejné pojednávanie pléna Ústavného súdu na 16. marec 2016,“ povedala pracovníčka tlačového odboru súdu Martina Demčáková.

Na druhej strane Šuba pripomenul, že to boli poľovníci a občania, ktorí v roku 2003 vyzbierali 350-tisíc podpisov v petičnej akcii, ktorou okrem iného žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej organizácie. V nej medzi siedmimi bodmi bolo uvedené, že „žiadame vytvorenie jednotnej poľovníckej organizácie ako garanta zachovania prírody, kultúrnych a historických hodnôt..“

Povinné združovanie

Ako precedens poslancom poslúžilo aj rozhodnutie maďarského ústavného súdu, ktorý v podobnej veci povinné členstvo v komore zrušil.

„Dôvody na pochybnosti o ústavnosti vynucovaného členstva v poľovníckej komore potvrdzuje aj skutočnosť, že napríklad rybári, ktorých záľuba je analogická, sa v Slovenskom rybárskom zväze povinne združovať nemusia. Takúto voľnosť majú aj profesionálni lesníci, ktorých členstvo v Slovenskej lesníckej komore je dobrovoľné,“  povedal vtedy Ján Mičovský z OĽaNO.

Povinné členstvo v profesionálnych komorách je podľa neho obvyklé len pri slobodných povolaniach, napríklad v prípade audítorov, daňových poradcov či advokátov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Poľovníci hlásia troch mŕtvych za šesť rokov. Niektorí obchádzajú prípravný kurz

Takéto porovnávanie je podľa Šubu nevhodné. Tvrdí, že Komora je profesná stavovská samospráva a poľovníctvo nie je koníček, ale vážna činnosť, ktorá si zaslúži špecifické postavenie. 

„Zasahovať do prírody by mali len vzdelaní a pripravení poľovníci, preto dostávame toľko kritiky. Je to pozostatok minulých čias, kedy sa mohol poľovníkom za krátky čas stať hocikto a myslel si, že si môže robiť hocičo,“ povedal Šuba.

Rybári síce podľa neho nemusia byť členmi rybárskeho zväzu alebo inej organizácie, no zväz má v užívaní všetky vodné plochy vo vlastníctve štátu.

„Teda, ak chcem chytať ryby a nemám súkromný rybník, tak môžem rybárčiť len v revíroch zväzu. My, poľovníci, neužívame všetky štátne plochy, ale podieľame sa na riadení a kontrole poľovníctva,“ povedal Šuba.

Dodal, že porovnávať sa nedá ani s maďarskou komorou, ktorá je organizáciou len fyzických osôb, pričom tá slovenská je organizáciou právnických osôb.

Kritikom sa nepáči ani výlučná kompetencia komory na predlžovanie poľovných lístkov.

„Je to doklad o vedomosti ako každý iný. Diplom zo školy si takisto ľudia nepredlžujú za poplatok každých päť rokov,“ povedal Cagala.

Otázna transparentnosť

Ak sa do príjmov komory zarátajú základné poplatky, teda poplatok za predĺženie poľovného lístka, poplatok za revíry, individuálny poplatok tri eurá za člena, poplatok do fondu pre rozvoj a zveľaďovanie poľovníctva, tak ročne podľa prepočtov združenia Hubert dostane komora od 60-tisíc poľovníkov asi 1,5 milióna eur. Suma nezahŕňa príjmy obvodných poľovníckych komôr.

Komora tvrdí, že jej ročné príjmy sú asi 535-tisíc. Za tieto peniaze komora vykonáva trinásť kompetencií, ktoré by inak robil štát. Komora sa venuje organizovaniu poľovníctva, strelectva, poľovníckej kynológie, sokoliarstva, chovateľských prehliadok, vzdelávania a pracuje s mládežou.

Cagala upozornil, že preniesť kompetencie štátu je podľa ústavy možné len na obce, mestá a vyššie územné celky. Navyše komora si podľa neho vybrala len lukratívne aktivity a menej výhodné činnosti, napríklad schvaľovanie plánov lovu, ostalo na pleciach obvodných úradov.

„To, čo prináša peniaze, si zobrala komora,“ povedal Cagala.

Ako presne komora narába s týmito peniazmi, nie je možné podľa kritikov zistiť. Komora nemá výročné správy ani účtovné uzávierky.

Aj ministerstvo pôdohospodárstva sa už v minulosti vyjadrilo, že nemá kompetenciu kontrolovať finančné záležitosti komory.

Komora je  podľa Šubu transparentnejšia a otvorenejšia ako mnoho podobných komôr. Funkcionári sú volení na obvodných aj celoslovenských úrovniach. 

„Všetky informácie sú prerokovávané na našich zasadnutiach. Predkladáme správy o činnosti podľa jednotlivých oblastí poľovníctva, osvety, kynológie,“ povedal Šuba s tým, že činnosť komory kontroluje dozorná rada. 

Dvojnásobné poplatky 

Navyše týždenník Plus sedem dní pred troma rokmi upozornil, že komora krátko po svojom vzniku zdvojnásobila poplatok za predĺženie lístka. 

Po analýze poplatkov 23 krajín EÚ je poplatok u nás na Slovensku najnižší z pomedzi uvedených krajín, reagoval Šuba. V Rakúsku sa podľa neho pohybuje od 80 – 120 eur ročne, v Maďarsku 34 eur.

„Tak prečo niekto živí takúto tému,“ povedal Šuba.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 6 237
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 368
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 399
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 3 159
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 104
  6. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 1 840
  7. Ako na refinancovanie hypotéky 1 069
  8. Splnený sen 1 045
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu 976
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 962

Téma: Kultové značky socializmu, ktoré prežili


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.

PRIMÁR

K pandémiám chrípky môže dochádzať s príchodom leta

Simulácia správne predpovedala pandémiu vírusu prasacej chrípky.

Neprehliadnite tiež

Domov

Populista, podvodník ale aj blízky človek. Babiša vnímajú ľudia v Smere rôzne

Marián Kéry zo Smeru považuje Andreja Babiša za populistu, jeho stranícky kolega Číž za blízkeho človeka.

Domov

Prieskum: Lunter by v banskobystrickej župe získal vyše päťdesiat percent

V žilinskej župe sa ukazuje tesný súboj medzi Blanárom zo Smeru a Jurinovou, kandidátkou opozície.

Domov

Mladý politik z Bánoviec: Baví ma robiť pre ľudí, ktorí to v malom meste nevzdali

Kotlebovci majú v Trenčianskom kraji obrovskú šancu uspieť, hovorí mestský poslanec a aktivista Ondrej Kubala z Bánoviec nad Bebravou.

Domov

V bašte Smeru deti chorľavejú a starším sa cnie za socializmom

Baníci cítia krivdu, keď niekto kritizuje umelé dotovanie Hornonitrianskych baní vládou. Na ťažkú prácu nedajú dopustiť.