SME položilo stranám uchádzajúcim sa o hlasy v parlamentných voľbách 2016 konkrétne otázky o tom, ako by riadili krajinu. Pozrite si, ako strany odpovedali na otázku:
Čo považujete za najhorší porevolučný vládny krok v oblasti školstva?
1. TIP: To, že po revolúcii sa nezačalo masívne investovať do školstva a potom by sme dnes boli inde. Veľkou chybou bolo normatívne financovanie na žiaka.
2. Strana moderného Slovenska: Absolútna živelnosť na všetkých úrovniach. Chýba koncepcia a zdravý rozum. Dobré sme si zničili ( jasle, škôlky, zdravotné školy atď..) a nové nestojí za nič. 5 miliónové Slovensko má pomaly 40 univerz. škôl? Hlúposť.
3. OĽaNO-Nova: 18 ministrov školstva za 26 rokov. Každý, ktorý prišiel, začal rýchlo realizovať svoju víziu a tak sme aj dopadli. Preto, paradoxne, by slovenskému školstvu po voľbách najviac pomohol jeden hlboký nádych, čiže to, aby nový minister aspoň polroka nič reálne nemenil. Za ten čas by mal vytvoriť priestor na celospoločenskú diskusiu ľudí, ktorým na slovenskom školstve záleží na vytvorenie jeho vízie. Ak si dá minister záležať, za týždeň "zameškaný" polrok hravo dobehne.
4. Demokrati Slovenska - Ľudo Kaník: Neustále menenie koncepcií a pseudokoncepcií. Dlhodobé zaostávanie za vývojom spoločnosti a nereagovanie na zmenu spoločenského systému, v ktorom sa nachádzame. Potreby praxe. Naše školstvo zostalo na polceste medzi socializmom a demokratickou spoločnosťou. Učiteľ je podhodnoteľný a úroveň dlhodobo klesá.
5. Šanca: Neúctu k vzdelaniu, absenciu vízie, neschopných ministrov. A dlhodobé a premyslené tunelovanie sociálno-demokratickými vládami.
6. Sme rodina - Boris Kollár: Zrušenie duálneho systému vzdelávania. V Nemecku a Rakúsku je nezamestnanosť mladých ľudí pod úrovňou 10 percent. Na Slovensku, v Taliansku alebo Španielsku je to viac ako 30 percent. Rozdiel je práve v tom, že Rakúsko a Nemecko kladú veľký dôraz na to, aby študenti končiacich ročníkov škôl absolvovali časť vzdelávania priamo vo firmách. Takto by podľa nás mali byť vzdelávaní aj žiaci na Slovensku.
7. Strana Zelených Slovenska: Vznik nespočetného množstva súkromných stredných a predovšetkým vysokých škôl, ktoré neposkytujú dostatočnú kvalitu výchovno - vzdelávacieho procesu.
8. Koalícia Spoločne za Slovensko: Nedostatočnú vlasteneckú, morálnu a etickú výchovu a stratu spoločenského postavenia učiteľa.
9. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia: Neodpovedala
10. VZDOR - strana práce: Samotný prevrat v roku 1989... a následný vznik kapitalistickej ekonomiky, ktorá likviduje školstvo a aj všetko ostatné.
11. Most-Híd: Za celkovo najhoršie považujem chýbajúcu koncepciu rozvoja školstva, ktorá by bola záväzná pre všetky vlády. Sme svedkami zásadných zmien smerovania minimálne každé štyri roky, čo ma negatívny vplyv. Z nedávnych rozhodnutí to bolo priradenie kompetencie VÚC rozhodovať o počte novootvorených prvých tried na stredných školách bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom.
12. SNS: Nesystémové odovzdanie škôl samosprávam a stredného školstva vyšším územným celkom. A druhou zásadnou chybou bola prílišná liberalizácia vysokých škôl, po čom súkromné vysoké školy začali vznikať ako huby po daždi. Výsledkom je 3000 politológov či právnikov, z vysokého školstva sa stal biznis. Zlikvidovanie časti relevantných učňovských a odborných škôl.
13. Odvaha - Veľká národná a proruská koalícia: Nekontrolovateľný vznik množstva vysokých škôl, kedy absolventi nemajú šancu sa uplatniť v živote, preto mnohí umývajú riady na západe.
14. KSS: Po roku 1989 nastúpila totálna degradácia školstva a vzdelania vôbec. Školstvo sa úplne odtrhlo od potrieb praxe, od potrieb rozvoja krajiny a kvalita vzdelania bola obrazne povedané nahradená bezcennými diplomami, ktoré sa dajú dokonca aj kúpiť. K oddemokratizovaniu školstva prispelo aj zrušenie bezplatných školských pomôcok. Vzdelanie sa pre mnohých stalo nedostupnou métou a pre ďalších pomerne lacným tovarom. Za negatívum na hranici ústavnosti považujeme aj spoplatnenie externej formy VŠ štúdia. Učitelia stratili svoju prirodzenú spoločenskú autoritu. U nás kedysi veľmi vyspelé školstvo a vysoká vzdelanostná úroveň sa degradovali na úroveň severoamerickej povrchnosti.
15. SDKÚ: Nepovedali by sme porevolučný ale znižovanie miery slobody vo vzdelávaní, snaha o unifikáciu škôl, neexistencia podpora škôl prostredníctvom rebríčka škôl atď.
16. Smer: Neodpovedal
17. KDH: Reformu ministra Mikolaja z roku 2008. A ďalšie nie dobré kroky sa udiali v posledných 4 rokoch tejto vlády, a ktoré pri jednofarebnej vláde, napriek všetkým upozorneniam medzinárodných meraní, viedli len k prehĺbeniu problémov vyplývajúcich z rýchlej a nepripravenej reformy z roku 2008. Už počas ministra Mikolaja sa ukázalo, že vzdelanie nie je prioritou vlády R. Fica a posledné 4 roky to potvrdzovali a komentáre premiéra k požiadavkám ISU to potvrdzujú aj pár týždňov pred voľbami.
18. SKOK: Hlavne to, že všetky vlády doteraz na školstvo kašľali. Za 25 rokov sa na čele ministerstva školstva vystriedalo až 17 ministrov. Každý z nich priniesol vlastnú reformu a zhodil zo stola všetko, čo pripravili ľudia pred ním. Nekoncepčný prístup si odniesli najmä učitelia, ale aj žiaci. Požiadavky na monitor či maturitu sa predsa nemôžu meniť každú chvíľu. Školstvo už nepotrebuje ďalšiu reformu, potrebuje odbornú dohodu na stratégii, ktorá sa nebude meniť s každým ministrom (na ktorého meno si o pár rokov už nikto ani nespomenie).
19. Ľudová strana - Naše Slovensko: Neodpovedala
20. Sieť: Pozeráme sa do budúcnosti, hodnotenie minulosti nechávame na analytikov. Nepremyslenými krokmi doterajších vlád dnes ale asi najviac trpia stredné odborné školy a podfinancovaná oblasť vedy a výskumu.
21. SMK: Bolo ich žiaľ neúrekom. Najhoršie na celom vývoji školstva však je, že každý minister iba experimentoval so školami, menili sa iba niektoré prvky systému, ale skutočná reforma stále neprebehla. Zmeny boli iba mozaikovité, parciálne a nakoniec sme sa vrátili k centralizačným úsiliam a politickým rozhodnutiam pri výbere riaditeľov.
22. Priama demokracia: Zameranie školstva na “biznis”, namiesto účinného a kvalitného vzdelávania. Zrušenie právnej subjektivity škôl a vylúčenie učňovského školstva z pôsobnost štátu. Inflačné rozširovanie vysokého školstva, s udeľovaním nezmyselných titulov, na úkor kvality vysokého školstva a vedy.
23. SaS: Neschopnosť či neochota pripraviť mechanizmus, ktorý by vedel odlíšiť slabé školy od dobrých. Rezignáciu na kvalitatívnu zmenu vzdelávania na základných školách. Mnohé z dnešných problémov sme nemuseli mať, ak by reformy školstva začali v prváckych triedach a systematickým vzdelávaním novej generácie učiteľov.
Beata
Balogová
