SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PREČO VOLIŤ

Hlas voliča môže strane pomôcť, ale aj uškodiť

Poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec môže za kreslo v Európskom parlamente ďakovať aj voličom Smeru. Ak by ich prišlo pred dvoma rokmi k eurovoľbám o pár tisíc menej, do Štrasburgu by kufre balil Ján Hudacký z KDH. Ako je to možné? Volebnú matematiku vysvetľuje politológ VLADIMÍR DANČIŠIN z Prešovskej univerzity.

(Zdroj: SME)

Akú váhu má jeden voličský hlas. Môže ovplyvniť, či sa strana dostane do parlamentu, alebo či dostane ďalší mandát?

„Teoreticky, samozrejme, áno. Jeden hlas má potenciál ovplyvniť výsledky volieb. Ale ak sa na to pozrieme reálne, v celoštátnych voľbách je to extrémne nepravdepodobné.“

Koľko hlasov v našich podmienkach môže stranu deliť od ďalšieho poslaneckého mandát?

„Napríklad výsledky volieb v roku 2012 by sa nezmenili, ani keby ktorákoľvek strana prišla o päťtisíc hlasov. Rovnako by žiadna strana nezískala ďalší mandát, ani keby získala ďalších päťtisíc hlasov.“

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Stalo sa, že strana získala mandát v parlamente len s tesným rozdielom?

„Od zavedenia jedného volebného obvodu v roku 1998  dosiahla najtesnejší výsledok SDKÚ v roku 2010. Neúčasť 1491 voličov by ju vtedy pripravila o jeden mandát. Najbližšie k ďalšiemu mandátu mala strana Most-Híd vo voľbách v roku 2010. Delilo ju od neho len 1257 hlasov.“

Ako sa prepočítavajú hlasy na mandáty na Slovensku?

„Celkový počet platných hlasov pre stranu sa delí republikovým volebným číslom (počet hlasov, ktoré získali všetky postupujúce strany, vydelený číslom 151 a zaokrúhlený na celé číslo, pozn. red.). Politickej strane sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov pre túto stranu. Zvyšné mandáty sa rozdelia postupne tým stranám, ktoré majú najväčší zostatok delenia. Môžeme to prirovnať k situácii, keď sa traja kupujúci usilujú kúpiť päť vín. Majú k dispozícii 10, 7 a 6 eur. Predávajúci stanoví cenu jednej vína na štyri eurá. Prvý kupujúci si kúpi dve fľaše vína, druhý a tretí po jednej. Následne sa obchodník rozhodne predať aj poslednú fľašu. Dostane ju ten, komu ostalo najviac peňazí. V našom príklade by mal najväčší zostatok druhý kupujúci. Posledné víno by sa teda predalo za tri eurá. Všetky vína sa predali a prvému a tretiemu kupujúcemu ešte ostali dve eurá.“

Skryť Vypnúť reklamu

To vyzerá celkom spravodlivo.

„Ale vo volebnom procese to nie je spravodlivý systém. Hlavný problém je v tom, že na rozdiel od spomenutého príkladu si strana nevyužité hlasy nemôže nechať do ďalších volieb. Čo nevyužije, prepadáva. Volebný systém pritom ešte pred prerozdeľovaním vie, koľko hlasov strany získali a koľko mandátov musí rozdeliť. Republikové volebné číslo, čiže hodnota jedného mandátu, by sa malo stanoviť tak, aby sa prerozdelili všetky mandáty jednou matematickou operáciou. Vinár mal hneď na začiatku stanoviť cenu na 3,50 eura. Vie totiž, koľko majú zákazníci peňazí a chce im predať všetkých päť fliaš vína. Tak predá všetko víno bez potreby znižovať cenu za nepredaný kus. Na uvedenom princípe funguje najvyužívanejšia metóda prerozdeľovania volebných hlasov – D‘Hondtova metóda.“

Skryť Vypnúť reklamu

Spôsob, akým sa u nás premieňajú hlasy na mandáty teda nie je spravodlivý?

„V USA v minulosti zriadili odborné komisie so špičkovými matematikmi, ako boli John von Neumann či Marston Morse, ktorí posudzovali jednotlivé metódy. Títo vedci ani len nepripúšťali možnosť, že by sa mohla používať taká metóda, akú máme na Slovensku. Bola pre nich absolútne neprijateľná. Bavili sa len o metódach, ktoré nespôsobujú volebné paradoxy.“

V roku 2014 poslanci rokovali o zmene pri rozdeľovaní mandátov. Prečo k nej nakoniec nedošlo?

„Opozičným politikom z SaS som v roku 2014 pripravil dva návrhy, ako by sa daný problém dal vyriešiť. Jeden z návrhov počítal s metódou, ktorá je neutrálna k politickým stranám. Prepočet hlasov pri nej nezvýhodňuje väčšie ani menšie strany. Táto metóda sa vzhľadom na voličskú podporu páčila pravicovým stranám. Druhý návrh vychádzal z veľmi populárnej a vo svete najpoužívanejšej metódy, ktorá však zvýhodňuje väčšie strany. Tú zase boli ochotní podporiť predstavitelia Smeru. Mali s ňou však problém pravicoví politici, pretože nechceli pomôcť Smeru dostať sa ľahko k ďalšiemu mandátu. Návrh napokon neprešiel a Smer plánoval prísť s vlastným riešením, k čomu napokon nedošlo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Na svojom blogu píšete, že volič môže nepriamo podporiť inú stranu. Ako?

„To je problém, ktorý spôsobuje zlé nastavenie postupu prerozdeľovania mandátov. Dobrým príkladom sú voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa pozorne pozrieme na výsledky z roku 2014, môžeme si všimnúť, že prípadná neúčasť 20- voličov strany Smer by jej neuškodila.  SDKÚ by ale – pre neúčasť voličov Smeru – prišla o jeden mandát. Polepšilo by si naopak KDH. V roku 2009 nastala presne opačná situácia. V našom volebnom systéme teda hrozí, že voliči svojou účasťou vo voľbách môžu podporiť stranu, ktorú nepreferuje.“

Ako je to možné?

„Spôsobuje to skutočnosť, že využívame metódu volebnej kvóty (republikového volebného čísla) v kombinácii s metódou najväčších zostatkov. Zmenou počtu získaných hlasov sa zmení aj republikové volebné číslo, tým sa zmení aj obsiahnutie volebného čísla jednotlivými stranami. Vo voľbách dokázali strany KDH a SDKÚ obsiahnuť volebné číslo 2,36-krát, resp. 1,38-krát. Odrátaním 20-tisíc hlasov Smeru sa zmenší republikové volebné číslo. V takomto prípade by KDH dokázalo obsiahnuť kvótu 2,47-krát a SDKÚ len 1,45-krát. Väčší zostatok by malo KDH, čím by získalo o mandát viac. Takéto nastavenie volebného systému nie je dobré. Malo by to byť absolútne vylúčené. Volič voliaci Most-Híd alebo SaS by za žiadnych okolností nemal mať pocit, že svojou účasťou vo voľbách môže pomôcť Smeru či SNS k ďalšiemu mandátu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Takže v určitých prípadoch sa môže poďakovať zvolený poslanec voličom iných strán?

„V podstate áno. Dá sa napríklad povedať, že europoslanec za SDKÚ Ivan Štefanec bol v roku 2014 zvolený aj vďaka voličom Smeru. Ak by ich prišlo voliť o niekoľko tisíc menej, zvolený by bol Ján Hudacký z KDH.“

Čiže svojím hlasom môžem strane, ktorú idem voliť, pomôcť aj uškodiť?

„Dnes nikto nemôže dať garanciu, že hlas voliča nebude mať negatívnu váhu, čo spôsobí, že hlasovaním za konkrétnu stranu príde táto strana o jeden mandát. Hlas môže strane pomôcť, uškodiť jej alebo pomôcť ktorejkoľvek inej strane. A to rozhodne nie je dobré nastavenie volebného systému.“

Čo je to volebný paradox?

„Za volebný paradox možno považovať napríklad výsledok KSS v roku 2002. Strana získala 11 mandátov. Ak by sa však prerozdeľovalo len 148 mandátov, získala by až 12 mandátov. A to je nelogické. Podobných paradoxov možno nájsť vo volebných výsledkoch množstvo. Napríklad v roku 2012 by KDH pomohlo, ak by ostatné strany boli o trošku úspešnejšie. V takomto prípade by mohlo prísť aj o niekoľko hlasov, ale aj tak by získalo o mandát viac. Volebný paradox je teda neočakávaný, prekvapivý, často šokujúci výsledok, ktorý popiera našu intuitívnu predstavu o tom, ako by to malo byť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako je to s hlasmi pre strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu? Prepadnú? Komu pomôžu?

„Neberú sa vôbec do úvahy. Volebný systém takéto hlasy ignoruje. Nevoliči a voliči strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, však v konečnom dôsledku pomôžu všetkým stranám, ktoré prekročili volebné kvórum. Čím je viac nevoličov alebo prepadnutých hlasov, tým viac si postupujúce strany zlepšia svoj výsledok pomerne k zisku hlasov. A teda čím väčšia strana, tým viac si želá, aby prepadlo veľa hlasov. Ak volič nepríde voliť, volebný systém predpokladá, že má rovnaký názor ako tí, čo volili strany, ktoré sa dostali do parlamentu.“

Ktorá z okolitých krajín má lepší, spravodlivejší systém prerozdeľovania hlasov?

„Prevažná väčšina európskych štátov využíva iný typ metód, ktorými sa prerozdeľujú mandáty. Voliči napríklad v Poľsku, Rakúsku či Holandsku majú na sto percent garantované, že neuškodia svojej strane a ani nepriamo nepomôžu nepreferovanej strane. Metódy, ktoré využívajú tieto štáty, sú monotónne. Garantujú, že hlas voliča pomáha len preferovanej strane.“

Skryť Vypnúť reklamu

A ako by to malo byť nastavené, aby nedochádzalo k volebným paradoxom?

„Postačovalo by, keby v zákone bolo uvedené, že ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty, štátna komisia ich pridelí postupne tým politickým stranám, ktoré majú najväčší priemer hlasov. Tento priemer by sa vypočítal tak, že by sa celkový počet platných hlasov strán vydelil počtom už pridelených mandátov zväčšeným o číslo jeden.“

Aký efekt majú hlasovacie lístky, ktoré nespokojní voliči zámerne znehodnotia a vhodia do volebnej urny?

„Volebný systém nedokáže takúto informáciu od voliča zmysluplne využiť. Výsledky volieb nijako neovplyvní, či bude neplatných hlasov desať alebo milión.“

Prečítajte si tiež: Ficovi pomohli k väčšine aj voliči malých strán Čítajte 

 

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  2. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  5. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  6. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  7. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  8. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  9. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  10. Budovanie zelenej značky
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 909
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 242
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 092
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 583
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 229
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 913
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 492
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 363
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 236
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 6 627
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Parlamentné voľby 2016

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Parlamentné voľby 2016
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.

Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie.

5 h

Druhé plošné testovanie za sto miliónov dosiahlo toto.

Certifikát z celoplošného skríningového testovania na ochorenie COVID-19 prebiehajúceho od 18. - 26. januára 2021.

Od dnes platia prísnejšie pravidlá.

14 h

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.

Slovenská advokátska komora chce skrátiť jej trvanie.

Teraz
Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu pri Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí 27. januára 2021 v Bratislave.

K Pamätníku obetiam holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave položila veniec.

6m

Ako sa vyvíja nákaza Covid-19 na Slovensku?

26. jan
Ilustračné foto

Okrem sobôt sa konali svadby častejšie aj v piatok či štvrtok.

15m