PREČO VOLIŤ

Hlas voliča môže strane pomôcť, ale aj uškodiť

Poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec môže za kreslo v Európskom parlamente ďakovať aj voličom Smeru. Ak by ich prišlo pred dvoma rokmi k eurovoľbám o pár tisíc menej, do Štrasburgu by kufre balil Ján Hudacký z KDH. Ako je to možné? Volebnú matematiku vysvetľuje politológ VLADIMÍR DANČIŠIN z Prešovskej univerzity.

(Zdroj: SME)

Akú váhu má jeden voličský hlas. Môže ovplyvniť, či sa strana dostane do parlamentu, alebo či dostane ďalší mandát?

„Teoreticky, samozrejme, áno. Jeden hlas má potenciál ovplyvniť výsledky volieb. Ale ak sa na to pozrieme reálne, v celoštátnych voľbách je to extrémne nepravdepodobné.“

Koľko hlasov v našich podmienkach môže stranu deliť od ďalšieho poslaneckého mandát?

„Napríklad výsledky volieb v roku 2012 by sa nezmenili, ani keby ktorákoľvek strana prišla o päťtisíc hlasov. Rovnako by žiadna strana nezískala ďalší mandát, ani keby získala ďalších päťtisíc hlasov.“

Stalo sa, že strana získala mandát v parlamente len s tesným rozdielom?

„Od zavedenia jedného volebného obvodu v roku 1998  dosiahla najtesnejší výsledok SDKÚ v roku 2010. Neúčasť 1491 voličov by ju vtedy pripravila o jeden mandát. Najbližšie k ďalšiemu mandátu mala strana Most-Híd vo voľbách v roku 2010. Delilo ju od neho len 1257 hlasov.“

Ako sa prepočítavajú hlasy na mandáty na Slovensku?

„Celkový počet platných hlasov pre stranu sa delí republikovým volebným číslom (počet hlasov, ktoré získali všetky postupujúce strany, vydelený číslom 151 a zaokrúhlený na celé číslo, pozn. red.). Politickej strane sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov pre túto stranu. Zvyšné mandáty sa rozdelia postupne tým stranám, ktoré majú najväčší zostatok delenia. Môžeme to prirovnať k situácii, keď sa traja kupujúci usilujú kúpiť päť vín. Majú k dispozícii 10, 7 a 6 eur. Predávajúci stanoví cenu jednej vína na štyri eurá. Prvý kupujúci si kúpi dve fľaše vína, druhý a tretí po jednej. Následne sa obchodník rozhodne predať aj poslednú fľašu. Dostane ju ten, komu ostalo najviac peňazí. V našom príklade by mal najväčší zostatok druhý kupujúci. Posledné víno by sa teda predalo za tri eurá. Všetky vína sa predali a prvému a tretiemu kupujúcemu ešte ostali dve eurá.“

To vyzerá celkom spravodlivo.

„Ale vo volebnom procese to nie je spravodlivý systém. Hlavný problém je v tom, že na rozdiel od spomenutého príkladu si strana nevyužité hlasy nemôže nechať do ďalších volieb. Čo nevyužije, prepadáva. Volebný systém pritom ešte pred prerozdeľovaním vie, koľko hlasov strany získali a koľko mandátov musí rozdeliť. Republikové volebné číslo, čiže hodnota jedného mandátu, by sa malo stanoviť tak, aby sa prerozdelili všetky mandáty jednou matematickou operáciou. Vinár mal hneď na začiatku stanoviť cenu na 3,50 eura. Vie totiž, koľko majú zákazníci peňazí a chce im predať všetkých päť fliaš vína. Tak predá všetko víno bez potreby znižovať cenu za nepredaný kus. Na uvedenom princípe funguje najvyužívanejšia metóda prerozdeľovania volebných hlasov – D‘Hondtova metóda.“

Spôsob, akým sa u nás premieňajú hlasy na mandáty teda nie je spravodlivý?

„V USA v minulosti zriadili odborné komisie so špičkovými matematikmi, ako boli John von Neumann či Marston Morse, ktorí posudzovali jednotlivé metódy. Títo vedci ani len nepripúšťali možnosť, že by sa mohla používať taká metóda, akú máme na Slovensku. Bola pre nich absolútne neprijateľná. Bavili sa len o metódach, ktoré nespôsobujú volebné paradoxy.“

V roku 2014 poslanci rokovali o zmene pri rozdeľovaní mandátov. Prečo k nej nakoniec nedošlo?

„Opozičným politikom z SaS som v roku 2014 pripravil dva návrhy, ako by sa daný problém dal vyriešiť. Jeden z návrhov počítal s metódou, ktorá je neutrálna k politickým stranám. Prepočet hlasov pri nej nezvýhodňuje väčšie ani menšie strany. Táto metóda sa vzhľadom na voličskú podporu páčila pravicovým stranám. Druhý návrh vychádzal z veľmi populárnej a vo svete najpoužívanejšej metódy, ktorá však zvýhodňuje väčšie strany. Tú zase boli ochotní podporiť predstavitelia Smeru. Mali s ňou však problém pravicoví politici, pretože nechceli pomôcť Smeru dostať sa ľahko k ďalšiemu mandátu. Návrh napokon neprešiel a Smer plánoval prísť s vlastným riešením, k čomu napokon nedošlo.“

Na svojom blogu píšete, že volič môže nepriamo podporiť inú stranu. Ako?

„To je problém, ktorý spôsobuje zlé nastavenie postupu prerozdeľovania mandátov. Dobrým príkladom sú voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa pozorne pozrieme na výsledky z roku 2014, môžeme si všimnúť, že prípadná neúčasť 20- voličov strany Smer by jej neuškodila.  SDKÚ by ale – pre neúčasť voličov Smeru – prišla o jeden mandát. Polepšilo by si naopak KDH. V roku 2009 nastala presne opačná situácia. V našom volebnom systéme teda hrozí, že voliči svojou účasťou vo voľbách môžu podporiť stranu, ktorú nepreferuje.“

Ako je to možné?

„Spôsobuje to skutočnosť, že využívame metódu volebnej kvóty (republikového volebného čísla) v kombinácii s metódou najväčších zostatkov. Zmenou počtu získaných hlasov sa zmení aj republikové volebné číslo, tým sa zmení aj obsiahnutie volebného čísla jednotlivými stranami. Vo voľbách dokázali strany KDH a SDKÚ obsiahnuť volebné číslo 2,36-krát, resp. 1,38-krát. Odrátaním 20-tisíc hlasov Smeru sa zmenší republikové volebné číslo. V takomto prípade by KDH dokázalo obsiahnuť kvótu 2,47-krát a SDKÚ len 1,45-krát. Väčší zostatok by malo KDH, čím by získalo o mandát viac. Takéto nastavenie volebného systému nie je dobré. Malo by to byť absolútne vylúčené. Volič voliaci Most-Híd alebo SaS by za žiadnych okolností nemal mať pocit, že svojou účasťou vo voľbách môže pomôcť Smeru či SNS k ďalšiemu mandátu.“

Takže v určitých prípadoch sa môže poďakovať zvolený poslanec voličom iných strán?

„V podstate áno. Dá sa napríklad povedať, že europoslanec za SDKÚ Ivan Štefanec bol v roku 2014 zvolený aj vďaka voličom Smeru. Ak by ich prišlo voliť o niekoľko tisíc menej, zvolený by bol Ján Hudacký z KDH.“

Čiže svojím hlasom môžem strane, ktorú idem voliť, pomôcť aj uškodiť?

„Dnes nikto nemôže dať garanciu, že hlas voliča nebude mať negatívnu váhu, čo spôsobí, že hlasovaním za konkrétnu stranu príde táto strana o jeden mandát. Hlas môže strane pomôcť, uškodiť jej alebo pomôcť ktorejkoľvek inej strane. A to rozhodne nie je dobré nastavenie volebného systému.“

Čo je to volebný paradox?

„Za volebný paradox možno považovať napríklad výsledok KSS v roku 2002. Strana získala 11 mandátov. Ak by sa však prerozdeľovalo len 148 mandátov, získala by až 12 mandátov. A to je nelogické. Podobných paradoxov možno nájsť vo volebných výsledkoch množstvo. Napríklad v roku 2012 by KDH pomohlo, ak by ostatné strany boli o trošku úspešnejšie. V takomto prípade by mohlo prísť aj o niekoľko hlasov, ale aj tak by získalo o mandát viac. Volebný paradox je teda neočakávaný, prekvapivý, často šokujúci výsledok, ktorý popiera našu intuitívnu predstavu o tom, ako by to malo byť.“

Ako je to s hlasmi pre strany, ktoré sa nedostanú do parlamentu? Prepadnú? Komu pomôžu?

„Neberú sa vôbec do úvahy. Volebný systém takéto hlasy ignoruje. Nevoliči a voliči strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, však v konečnom dôsledku pomôžu všetkým stranám, ktoré prekročili volebné kvórum. Čím je viac nevoličov alebo prepadnutých hlasov, tým viac si postupujúce strany zlepšia svoj výsledok pomerne k zisku hlasov. A teda čím väčšia strana, tým viac si želá, aby prepadlo veľa hlasov. Ak volič nepríde voliť, volebný systém predpokladá, že má rovnaký názor ako tí, čo volili strany, ktoré sa dostali do parlamentu.“

Ktorá z okolitých krajín má lepší, spravodlivejší systém prerozdeľovania hlasov?

„Prevažná väčšina európskych štátov využíva iný typ metód, ktorými sa prerozdeľujú mandáty. Voliči napríklad v Poľsku, Rakúsku či Holandsku majú na sto percent garantované, že neuškodia svojej strane a ani nepriamo nepomôžu nepreferovanej strane. Metódy, ktoré využívajú tieto štáty, sú monotónne. Garantujú, že hlas voliča pomáha len preferovanej strane.“

A ako by to malo byť nastavené, aby nedochádzalo k volebným paradoxom?

„Postačovalo by, keby v zákone bolo uvedené, že ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty, štátna komisia ich pridelí postupne tým politickým stranám, ktoré majú najväčší priemer hlasov. Tento priemer by sa vypočítal tak, že by sa celkový počet platných hlasov strán vydelil počtom už pridelených mandátov zväčšeným o číslo jeden.“

Aký efekt majú hlasovacie lístky, ktoré nespokojní voliči zámerne znehodnotia a vhodia do volebnej urny?

„Volebný systém nedokáže takúto informáciu od voliča zmysluplne využiť. Výsledky volieb nijako neovplyvní, či bude neplatných hlasov desať alebo milión.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Ficovi pomohli k väčšine aj voliči malých strán

 

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  4. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  5. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  6. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  7. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  8. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  9. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  10. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 588
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 385
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 771
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 752
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 800
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 382
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 147
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 661
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 094
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 648

Téma: Parlamentné voľby 2016


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

KOMENTÁRE

Z islamu sa stala kolektívna neuróza (píše Michal Havran)

Ten nešťastný islam domotal Slováčikov, debatujeme o ňom do omrzenia v čase robotizácie a editovania ľudského genómu, v čase, keď máme šance aj na lepšiu budúcnosť.

SVET

Prečo vo Švédsku vidia krach multikulturalizmu

Švédsko priznáva problémy so začlenením utečencov, no štatistiky o kriminalite sú často zdeformované.

DOMOV

Poliaci a Švédi čistia Európu od slovenských zbraní

Poliaci rozbili gang pašujúci slovenské zbrane, Švédi na prípade pracujú.

Neprehliadnite tiež

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Voliči, ktorých odradila v januári kauza kapitán, si k SNS nenašli cestu späť.

Lajčák súhlasí s Trumpom, terorizmus je hlavná svetová hrozba

Minister zahraničia tiež priznal, že Severoatlantická aliancia sa musí viac prispôsobiť dnešným hrozbám.

Slovensko miestami potrápi silný vietor, hrozia aj povodne

Vo vysokých polohách Tatier je mierne lavínové nebezpečenstvo.

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop