Keď v apríli 2012 striedal Radičovej koalíciu druhý kabinet Roberta Fica, mnohým sa aj uľavilo. Konečne, šíril sa konsenzus: lepší hrozný koniec než hrôza bez konca. Netušili, čo bude nasledovať.
Aj napriek daru jednofarebnosti Robert Fico zo Smeru druhú vládu skladal turbulentne. Vyváženosť vplyvových skupín sa mu podarilo nastoliť za cenu divokého posúvania figúrkami, keď napríklad „profesor“ Jahnátek pristál až na pôdohospodárstve a dlho predtrúbený favorit na hospodárstvo Valko dokonca až v SIS.
Keď po roku do fantómovej funkcie podpredsedu pre eurofondy vytiahol Fico aj „mýtneho pána“ Vážneho, „equilibrum“ medzi pozadiami a bábkovodičmi bolo nastolené.

Orbán a Kaczynski závidia
Marketingová hra premiéra na „zmenu štýlu“ – najmä väčšou otvorenosťou k médiám – vyznieva po štyroch rokoch ako prehistorická ozvena. Spolu s inými návnadami však v začiatkoch úspešne plnila úlohu odkloniť pozornosť od čistiek v štátnej správe, Sociálnej poisťovni, VšZP, nemocniciach, železnici, Súdnej rade a ďalších, ktorými Smer zaberal štát od pivnice po povalu.
Orbán a Kaczynski, ktorí pre podobnú anamnézu – jeden pred Ficom, druhý po ňom – skončili pod monitorom respektíve paľbou Európskej únie, môžu Ficovi len ticho závidieť mlčanie, s ktorým mu prešli manévre, aké sa pri zmenách vlády v lepších demokraciách síce dajú vídať, avšak nie v takej kvantite a hĺbke.

Vrcholnými kusmi procesu boli ságy Úradu pre verejné obstarávanie a Najvyššieho kontrolného úradu, v ktorých Fico svoje krédo, že kontrolné orgány „patria opozícii“ (čo je samo osebe nezmysel – platí to v parlamente), rozvinul šibeničným dodatkom, že opozícia musí podporiť svojich kandidátov jednomyseľne. Výsledkom paródie, v ktorej si opozícia zahrala roly naivných idiotov, bolo množstvo kandidátov a viackolových volieb s vyústením, ktoré bolo jasné z výkopu: ÚVO aj NKÚ predsedajú ľudia, ktorých si v parlamente zvolil Smer.
Nezodpovednosť
V prvom roku vládnutia urobil Fico II svoju jedinú dobrú systémovú zmenu, keď dotiahol po Radičovej zdedený projekt reformy prvého dôchodkového piliera.
Niežeby sa predlžovať dôchodkový vek (od roku 2017) vláde chcelo, ale vtedy ešte eurokonformný Fico ustúpil tlaku Európskej komisie na konsolidáciu verejných financií. Rok 2013 je preto tiež jediným z ôsmich rokov jeho premiérovania, ktorý bol reálne konsolidačným.

Prekročené plánované schodky v rokoch 2014 a 2015 sú však už jasnou správou, že fiškálna zodpovednosť vlády Fico II je mýtus šírený Kažimírovým marketingom. Kým príjmy rozpočtu budú v roku 2016 vyššie o takmer tri miliardy než v roku 2013, deficit má byť menší len o 350 miliónov. Hovorí to o absolútnej fixácii na príjmovú stranu a nezodpovednom raste výdavkov, ktorý udrie veľkou silou späť v momente, keď sa ekonomický cyklus spomalí či preklopí do recesie.