Väčšina ľudí sa teroristického útoku neobáva, postoj vlády však schvaľuje. S čím to súvisí?
“Nárast preferencií Smeru v prvom momente súvisel s tým, že v ľudia mali pocit strachu a ohrozenia. Je úplne prirodzené, a mohli sme to vidieť vo viacerých krajinách, že politikov, ktorí strácali podporu, napríklad francúzsky prezident Hollande, v momente, keď prišlo k reálnemu ohrozeniu, voliči v rámci súdržnosti krajiny podporovali, hoci predtým sa k nemu neprikláňali. Smeru sa podarilo presvedčiť širšie množstvo obyvateľov, že existuje reálna hrozba a preto začali podporovať vládu. Akonáhle v priebehu pár mesiacov zistili, že ohrozenie nie je také akútne, ako tvrdila vláda, došlo k vytriezveniu. Voliči začali racionálne uvažovať a vrátili sa k svojim prioritám, pre ktoré preferovali možno inú voľbu."
Nakoľko je aktuálne riziko teroristického útoku na Slovensku?
„Za pravdepodobný ho nepovažujem, ale nemôžem ho ani vylúčiť. V Česku je monitorovaných okolo dvesto radikalizovaných moslimov, v Rakúsku niekoľko tisíc. Na Slovensku sa hovorí, že ich je možno päť či sedem. Vzhľadom na to, že vo Francúzsku je vyšší stupeň ohrozenia, sledujú ich, tak by mohli zaútočiť v blízkom okolí v Európskej únii. A preto nevylučujem úplne ani Bratislavu."
Prečítajte si tiež: Terorizmu sa väčšina nebojí, no mocnejšiu políciu schvaľujú
Ak sa ľudia neobávajú hrozby terorizmu, prečo potom väčšina schvaľuje väčšie právomoci pre tajných či políciu?
„Ľudia presne nevedia, čo opatrenie znamená. Ak by ste sa ma spýtali, či súhlasím s posilnením právomocí spravodajskej služby alebo s niektorými opatrenia na posilnenie právomocí polície v boji s terorizmom, poviem áno. Ale ak sa pozriem na konkrétne opatrenia, drvivá väčšina z nich je z hľadiska boja s terorizmom absolútne bezvýznamná. Silové zložky si prihriali polievočku. Veci, ktoré nevedeli ošetriť niekoľko rokov, zabalili do terorizmu a schválili sa v balíčku. S tým, čo vláda schválila nesúhlasím, ale ľudia veria len replike, ktorú hovorí vláda."
Opozícia upozorňovala na možné zneužívanie nových právomocí polície či tajných. Šikanovanie v ľuďoch strach nevyvoláva?
"Ľudia si myslia, že sa ich to netýka a považujú to za problém tých, čo sú 'tam hore'. Ak by mali skúsenosť, že sú šikanovaní ich blízki, myslím, že sa by sa k tomu postavili inak. Chýba im skúsenosť či spojenie s konkrétnou situáciou, aby sa to väčšinovo prejavilo v odpovediach."
Väčšina súhlasí aj so zvýšením počtu policajtov, hoci rozdiel s tými, ktorí nesúhlasia nie je až taký výrazný.
„Ľudia si to spájajú s utečencami a Rómami. Je to odzrkadlenie toho, že ľudia sa utečencov naozaj boja a zároveň sú nespokojní aj s riešením rómskej problematiky. Myslia si, že to môže vyriešiť polícia. Nižší rozdiel je podľa mňa v tom, že ľudia vidia viac policajtov aj na cestách a majú skúsenosti s pokutami. Ak by to nebolo, odzrkadľovalo by to podporu ako pri kompetenciách tajných či polície."
Potrebuje Slovensko viac policajtov?
„Pripomínam, že sa nezvýšili len počty policajtov, ale aj vojakov, čo s bojom s terorizmom nemá naozaj nič spoločné. Nemyslím si, že zvýšenie počtu policajtov by mohlo vyriešiť nejaké ohrozenie vnútornej bezpečnosti. Oveľa viac by nám pomohlo, ak by súčasní policajti boli viac motivovaní a lepšie vyzbrojení. Kvalita polície by bola oveľa vyššia. Zvýšením ich počtov sa dostávame na najvyššie čísla v Európskej únii, čo nie je nevyhnutné ani správne."
Prečítajte si tiež: Smer hlása bezpečnosť, no s preverovaním rizika sa neponáhľa
