BRATISLAVA. Slovensko opúšťa viac ľudí v produktívnom veku, ako naň prichádza. Najväčšiu skupinu viedla k odchodu vidina lepšieho platu, druhou najčastejšou motiváciou je slabá úroveň správy štátu.
Namiesto systémových zmien sa vláda pokúša odlivu mozgov zabrániť grantovými programami.
Vlani opustilo krajinu vyše 2 800 ľudí, počet prichádzajúcich bol nižší o sedemnásť ľudí. Po prvýkrát sa stalo, že trvalé odchody prevažovali.
Chýbajú aj stredoškolsky vzdelaní
Emigrantov zo Slovenska je najviac od jeho osamostatnenia v roku 1993, vyplýva z údajov Výskumného demografického centra, ktoré pri výpočte vychádzalo z počtu ľudí, ktorí si zrušili trvalé bydlisko.
„Dynamika odchodu bola najsilnejšia v rokoch po našom vstupe do Európskej únie,“ hovorí Miroslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV. Číslo podľa neho viac než o súčasnej situácií vypovedá o tom, že časť ľudí, ktorí odišli v predchádzajúcich dekádach, si s určitým oneskorením odhlasuje pobyt na Slovensku.
„Našej ekonomike neškodí len odchod univerzitne vzdelaných ľudí, ale aj odchod tridsiatnikov so stredoškolským vzdelaním,“ vysvetľuje Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV s tým, že okrem iného prichádzame o ich dane a príspevok do sociálneho systému.
Peniaze z grantov
Odborníci odporúčajú zvrátiť trend v prvom rade zlepšením ekonomických podmienok. Ministerstvo školstva sa medzitým rozhodlo ísť cestou grantov a dotácií.
„Neriešime návraty na nižšie pozície či podmienky v súkromnom sektore. Zodpovedáme za vedu a vzdelávací sektor a tam je návrat ľudí so zahraničnými skúsenosťami žiaduci,“ vysvetľuje ministerstvo v stanovisku.
