BRATISLAVA. V predvolebných diskusiách mohli na poslednú chvíľu presvedčiť nerozhodnutých, šancu však prepásli. Lídri politických strán sa vo víkendových politických diskusiách vyhýbali vzájomným súbojom a sústredili sa na programové frázy, ktoré voliči poznajú aj z bilbordov.
"Bola to povinná jazda a každý si akoby strážil svoje minúty na to, aby zopakoval známe veci z volebných programov," povedal sociológ Martin Slosiarik z Focusu. Nikto z predsedov podľa neho žiadnu chybu neurobil v zmysle, že by nedokázal reagovať, ale váhajúcich voličov ani výraznejšie nezaujal.
Vyhýbať sa vzájomným konfrontáciám mohli lídri podľa neho aj zámerne. Buď sa chceli vyhnúť nejakej prípadnej chybe, ktorá by ich stála časť hlasov, alebo si nechceli oklieštiť koaličný potenciál.
Debaty ukázali: Žiarivé nám slnko svieti Čítajte Trápny Fico, čajový Procházka
Starší lídri používali priveľa ošúchaných fráz a mohli navodiť dojem, že si svojich voličov nevážia, hodnotí Róbert Slovák, ktorý sa venuje reklame a marketingovej komunikácii.
Najmä premiér Robert Fico (Smer), Béla Bugár (Most-Híd) a Ján Figeľ (KDH) podľa neho používali aj veľa vyhýbavých odpovedí. "Akoby zaspali dobu a stále sa prihovárali voličom z éry svojich najväčších úspechov, akoby podcenili vývoj a rozhľadenosť voličov," hovorí Slovák.
Vystúpenie premiéra podľa Slováka miestami pôsobilo trápne, a to aj pre voličov Smeru. Za príklad dáva Ficovu mantru o ochrane vody pre utečencami, ktorá podľa neho pôsobila neuveriteľne. "Mal som dojem, že ho už naozaj nebaví stáť vedľa ľudí, ktorých si vôbec neváži, trpel pri tom," hovorí Slovák. Bolo však podľa neho cítiť, že Fico si zvykol byť v situácii, ktorú ovláda a nestrpí protirečenie. "Preto sa ťažko ovládal pri komunikácii, v ktorej sa vyžadovala jeho reakcia nie len príkaz," dopĺňa.
Slovák vidí aj rozdiel z prezidentských diskusií Fica so súperom Andrejom Kiskom. "Poučený z boja používal menej osobných podpásových útokov na súperov," upozorňuje.
Chýbajúcu energiu pri Ficových reakciách postrehol aj Slosiarik, argumentačne však diskusie zvládol.
V diskusiách neoslnil ani predseda preferenčne najsilnejšej pravicovej strany Sieť Radoslav Procházka, ktorý sa pasuje do pozície Ficovho vyzývateľa. "Bol nejaký "čajový", slabší v argumentácii a horšie čitateľný," hovorí Slovák. Procházka sa podľa neho konfrontáciám mohol vyhýbať aj preto, že si nechcel pohnevať možných koaličných partnerov.
Ruky pred sebou a nohy v červenom
Mladší lídri, ktorí boli zaradení v skupine politických strán s nižšími preferenciami, mali pre diváka väčšiu šťavu, hodnotí Slovák. "Matovič alebo Sulík dokážu jasnejšie aj keď svojsky odprezentovať svoje postoje, či vízie," hovorí.
Na predsedovi SNS Andrejovi Dankovi, ktorý diskutoval v pätici silnejších lídrov, bolo podľa Slováka zasa vidno, že s predvolebnými diskusiami nemá skúsenosti. "Najmä na Markíze už nedokázal dobre reagovať na výborne pripravených redaktorov, viac sa sústredil na držanie rúk pred sebou, zjavne naučená, neprirodzene pôsobiaca póza," zhodnotil.
Predseda kedysi najsilnejšej pravicovej strany SDKÚ, ktorá dnes v prieskumoch dosahuje okolo jedného percenta, Pavol Frešo, dorazil do Markízy v červených teniskách. Odôvodnil to tým, že spadol zo schodov, zlomil si stavce a v inej obuvi by nevydržal stáť.
"Možno boli za tým zdravotné problémy, možno postranný dôvod v tom, že sa snaží aj v kampani vyhraniť proti Ficovi," hovorí Slosiarik.
Predvolebné diskusie môžu volebný zisk zhoršiť aj zlepšiť. Ukázalo sa to napríklad v prezidentských voľbách v roku 1999, keď jednou zo súperiek Rudolfa Schustera bola Magda Vášáryová. Agentúra MVK jej šance mesiac pred voľbami odhadovala na 18 percent, vo voľbách však získala len 6,6 percenta. Uškodiť jej podľa analytikov mala aj televízna prezidentská debata, kde pôsobila príliš emotívne.
Diskusie pred prezidentskými voľbami v roku 2014 Radoslavovi Procházkovi pomohli k lepšiemu výsledku, než mu dávali prieskumné agentúry. Slovák hovorí, že svoje postoje dokázal vtedy prezentovať jasne a čitateľne, čo mu v týchto diskusiách chýbalo.
Hodnotenie predsedov strán podľa koučky a odborníčky na komunikáciu Evy Martinovičovej zo spoločnosti EdWell
Robert Fico, Smer: "Nervozita premiéra Fica sa prejavovala od samého začiatku skákaním do reči nielen moderátorom, ale aj spoludiskutujúcim. Ako zvyčajne, pri témach, ktoré sú mu nepríjemné (teta Anka, masér Kostka, Fígeľove vety o diaľnici), je jeho nervozita zrejmá. Vtedy zovrie pery, prestupuje, upravuje sa, no snaží sa kontrolovať. Potom nastupuje zastrašovanie hlasom, výrazná gestikulácia a môžeme vidieť gestá, ktoré evokujú atmosféru násilia. Je to zrejmé pri priamom oslovení Procházkom, Fico nemá rád konfrontácie. Je vidieť, že sa cíti nepríjemne. Nevolí slová, rovnako ako pred prezidentskými voľbami, použil vlastnú parafrázu: „Nikto z vás nie je lepší ako SMER.“
Béla Bugár, Most-Híd: "Pán Bugár bol uvoľnený. Občas zavtipkoval, no napriek tomu niekedy vidíme nervozitu – vtedy dynamika jeho prejavu stúpa, jeho postoj je bojovne rozkročený. Má výraznejšiu mimiku a jeho gestá naberajú na razancii. S Ficom jasne nesúhlasí – chytil sa za nos, nesúhlasne krútil hlavou. Je to typický politik, usmieva sa, ale na niektoré otázky priamo neodpovedal. Vo svojej záverečnej minúte akoby sa bavil, v postoji má istotu."
Andrej Danko, SNS: "Pán Danko pôsobí prirodzene. Má výraznú gestikuláciu, naplno využíva svoj prezentačný priestor. Pri témach, ktoré sa ho osobne dotýkajú, zaujíma obranný postoj – ruky s prstami v strieške alebo prekríženými kladie pred hrudník. Vyzerá to ako typická obrana."
Ján Figeľ, KDH: "Pán Figeľ mal najmenej výrazný prejav. Jeho mimika bola málo dynamická. Väčšinu relácie stál prihrbený, občas rukami zovieral stolík. Téma korupcia ho zasiahla, jeho gestikulácia sa stala výraznou. Bolo na ňom vidieť nervozitu."
Radoslav Procházka, Sieť: "Radoslav Procházka sa nás snažil presvedčiť, mal dôrazný hlas (sponzorstvo strany a financovanie volebnej kampane). Aj na ňom bolo miestami vidieť nervozitu, vtedy zazeral spod obočia, mal strnulý výraz tváre, pevne zovreté pery. Poslednú minútu využil na zopakovanie „svojich právd“ so širšími gestami a pokyvovaním hlavou.
Boris Kollár, Sme rodina-Boris Kollár: "Kollár bol sám sebou. Z pätice diskutujúcich pôsobil najmenej skúseným dojmom. Je vidieť, že vkladá svoju energiu do sebakontroly, len sa mu to nie vždy darí. Jeho nervozitu vidíme na opakovaných dotykoch tváre (pre profesionála je oblasť tváre zóna, ktorej sa nesmie dotýkať), na jeho prestupovaní, prílišnej gestikulácii, skákaní do reči aj na voľbe slov. Neodpustil si prekvapenú grimasu (téma o zdanení luxusu)."
Richard Sulík, SaS: "Na dynamický prejav pána Sulíka sme zvyknutí. Snahu presvedčiť svojich voličov bolo vidieť v jeho veľkých gestách, presvedčivosť bolo počuť v hlase. Pôsobil, že to, o čom hovorí, skutočne tak myslí. Jeho prejav bol uveriteľný. Na jeho prirodzenosti sa podpísalo aj menej formálne oblečenie."
Igor Matovič, OĽaNO: "Videli sme typický Matovičovský prejav. Jeho postoj bol uvoľnený. Občas prebleskla nervozita, ale napriek nej komunikačne ustál tlak moderátorov. Rovnako ako Sulík pôsobil vďaka oblečeniu menej formálne. V zásade na jeho prejave nebolo nič prekvapujúce ani rušivé."
Pavol Frešo, SDKÚ: "Pán Frešo – impozantná postava v zle padnúcom obleku, obutý v červených športových topánkach. Na začiatku diskusie vyzeral byť trocha stratený, kýval sa zo strany na stranu. Je ťažšie čitateľný, má pomerne sporú mimiku. Jeho prejav nabral dynamiku neskôr, potom akoby skĺzol do druhého extrému. Jeho výrazné gestá pôsobili miestami až agresívne."
József Berényi, SMK: "Pán Berényi sa z desiatich účastníkov oboch diskusných relácií prejavil najmenej výrazne. Cítil sa neisto, jeho mimika bola málo prejavujúca sa. V jeho hlase nebola presvedčivosť, dá sa povedať, že nezaujal. Prekvapilo ma jeho gesto: „no no, máte nesprávne informácie“."
Slosiarik: O novej vláde môže rozhodnúť SNS Čítajte
Beata
Balogová
