Pri slove feministka sa Američanom veľmi pravdepodobne vybaví vždy štýlová autorka a aktivistka Gloria Steinemová, vysoká žena s dlhými vlasmi a pre ňu kedysi typickými obrovskými okuliarmi. „Čím boli väčšie, tým viac som si myslela, že sa viem za nimi skryť,“ vyjadrila v dokumente HBO.
Nerovný zväzok
Nebol to len jej vzhľad, ktorý z nej urobil ikonu feminizmu, ale aj schopnosť pomenúvať veci s veľkou dávkou presne mieriacej irónie.
„Nie je veľa povolaní, ktoré si reálne vyžadujú penis či vagínu. Všetky ostatné by mali byť otvorené pre obe pohlavia,“ dala sa počuť. Tvrdila, že ženy nebudú môcť byť rovnocenné v práci s mužmi, kým muži nebudú rovnocenní so ženami v domácnostiach. „Rada by som počula muža spýtať sa, ako má kombinovať kariéru s manželstvom,“ hovorila v čase, keď ešte americké ženy zväčša zostávali po svadbe doma.
Hoci dnes vnímame Ameriku ako krajinu, kde sa zrodil feminizmus, začiatky hnutia žien v Amerike neboli vôbec ľahké. „Dlho nám trvalo, kým nás začali brať dosť vážne na to, aby nám začali oponovať,“ vyjadrila sa pre feministickú platformu makers.com dnes už vyše osemdesiatročná Steinemová. Pripomenula, že prvá reakcia na ženské hnutie bolo len zosmiešňovanie. Keď vyrastala v päťdesiatych rokoch, rozdiely medzi mužmi a ženami sa vnímali ako niečo dané prírodou, bohom či Freudom, čo sa nedá zmeniť, manželstvo bolo právne, ale aj spoločensky nerovným zväzkom. „Dnes už väčšina ľudí vie, že ak je niekde nejaká nerovnosť, tak je to nespravodlivé,“ vyjadrila sa v relácii Hardtalk na BBC.
Gloria Steinemová tvrdí, že boj za reprodukčné práva nie je len jednou z tém ženského hnutia, ale jeho základom, že diskriminácia žien má základ práve v snahe kontrolovať reprodukciu. „Ak by sme nemali lono, nechali by nás na pokoji,“ hovorí a zdôrazňuje, že hnutie „pro choice“ ochraňuje razantne aj právo žien mať deti, nielen ich nemať.
Novinárka a aktivistka
Gloria Steinemová pochádza z Toleda v Ohiu. Jej rodičia sa rozviedli a ako dieťa sa preto často sťahovala. Spätne toto obdobie života nehodnotí zle, tvrdí, že vďaka tomu sa jej podarilo uniknúť klasickému vymývaniu mozgu.
Jej mama sa kariéry novinárky vzdala kvôli deťom, možno aj preto trpela depresiou a Gloria sa musela už od mladosti o ňu starať. Dva roky študovala v Indii, kde sa dostala do kontaktu nielen s Gándhího filozofiou, ale aj s tamojším ženským hnutím.
Začínala ako žurnalistka v New York Times, kde mala zo začiatku na starosti klasické ženské témy – módu a varenie. Zlomom v jej živote bolo, keď ju poslali napísať článok o vládnej komisii, ktorá riešila interrupcie - v tom čase ešte v Amerike zakázané. „Zistila som, že moja skúsenosť, o ktorej som dovtedy nikomu nehovorila, je takmer univerzálna,“ povedala pre televíziu 4news. Ako 22-ročná totiž sama interrupciu podstúpila v Londýne.
V roku 1972 ako redaktorka časopisu Ms. (zdroj: Sita/AP)Z novinárky sa odrazu stala aktivistkou. „To, o čom sa rozprávame, je revolúcia, nie reforma,“ hovorila v sedemdesiatych rokoch pred davmi žien. Bola pri tom, keď New York Times pripravil pokusne špeciálny magazín pre ženy.
V tom čase neexistoval žiadny ženský časopis, ktorý by viedla žena. Časopis Ms. sa na prekvapenie všetkých okamžite vypredal a Steinemová zostala jeho redaktorkou ďalších pätnásť rokov. Bolo to podľa nej vzrušujúce, ale aj naivné obdobie. „Mala som pocit, že nespravodlivosti voči ženám sú také zjavné, že stačí na ne poukázať a okamžite sa budú všetci snažiť ich odstrániť,“ vyjadrila sa.
Mužská menštruácia
Steinemová spolupracovala aj na niekoľkých televíznych dokumentoch o týraní detí či o treste smrti. Preslávila sa však predovšetkým ako autorka. „Písanie je jediné čo viem. Nemyslím si, že by som mala robiť niečo iné,“ tvrdí.
