BRATISLAVA. Od osamostatnenia Slovenska v roku 1993 sa v riadení školstva vystriedalo sedemnásť ministrov s rozmanitou straníckou príslušnosťou, ale aj rozdielnym intelektuálnym a organizačným potenciálom. Ako sa striedali vlády, tak sa menila aj politická orientácia a mizla nádej školstva na ucelenú koncepciu a víziu.
„Mali byť osobnosťami s preukázanými riadiacimi skúsenosťami a vynikajúcimi výsledkami v oblasti regionálneho školstva, pretože to tvorí až 80 percent agendy rezortu,“ myslí si Saskia Repčíková, predsedníčka slovenskej Asociácie súkromných škôl a školských zariadení.
Minister bude potrebovať aj silnú pozíciu vo vláde, aby vybojoval pre školstvo dostatok financií.
Nepopulárne reformy
Aktivista a riaditeľ neziskovej organizácie Živica Juraj Hipš si je istý, že budúci minister musí byť pokorný a odvážny človek. „Väčšina ľudí nemá rada reformátorov. Sokrata otrávili, Ježisa ukrižovali a Giordana Bruna upálili,“ hovorí s Hipš tým, že nový minister prežije, ale nemôže očakávať davy ľudí, ktoré mu budú skandovať na slávu.
Odborníci od ministra žiadajú politickú vôľu a odvahu začať dávať slovenské školstvo naozaj do poriadku. Šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan by chcel na čele školstva vidieť niekoho, kto primárne myslí na deti a na ich vzdelávanie, nie na rezort, na rozpočet, na budovy.
„Myslím, že by nám nepomohol ani technokratický supermanažér neoliberálneho typu, ktorý bude chcieť všetko merať a oceňovať. Vzdelávanie je predovšetkým o ľuďoch,“ hovorí s tým, že je potrebné zmeniť celkovú paradigmu vzdelávania a klímu v školách, nielen vybrané paragrafy v školskom zákone.
Na základe ankety medzi odborníkmi by sa na čelo ministerstva školstva mohli postaviť nasledujúce osobnosti:
