BRATISLAVA. Kým témou číslo jeden bola posledný rok utečenecká kríza, titulky novín zapĺňali aj správy o slabej ochrane týraných žien. Anketa denníka SME ukázala, že napriek akútnosti oboch tém politické strany majú v základných pojmoch zmätok.
Otázka denníka SME znela: „Hlasovali by ste za Dublinskú zmluvu, ktorá zvyšuje ochranu prenasledovaných žien a venuje sa rodovej rovnosti?“
V skutočnosti je otázka nesprávna. Dublinská zmluva alebo dohoda určuje pravidlá v tom, ktorý štát posudzuje žiadosti migrantov o azyl. O ochrane žien hovorí Istanbulský dohovor. Z 20 strán, ktoré na otázku odpovedali, si túto chybu všimlo osem.
Zuzanu Števulovú z Ligy za ľudské práva, ktorá sa venuje utečencom, takýto výsledok neprekvapil. Politici si podľa nej od začiatku krízy pletú základné pojmy a nepoznajú právne predpisy.
„Od začiatku je s touto utečeneckou krízou problém v tom, že väčšina politických lídrov nevie, o čom hovorí. Neviem, kto sú ich poradcovia, ale stálo by za to, aby sa obrátili na ľudí, ktorí tomu rozumejú,“ povedala Števulová.
Utečencov v slabších regiónoch nechcú, boja sa o prácu Čítajte Sporný dohovor
Istanbulský dohovor je považovaný za najkomplexnejšiu európsku stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách. Rada Európy ho prijala v roku 2011 a v tom istom roku ho Slovensko medzi prvými podpísalo. S jeho ratifikáciou ráta až v júni 2016.
Dohovoru by sa mali prispôsobiť slovenské zákony, aby po jeho prijatí nenastali nedorozumenia, vysvetľuje Oľga Pietruchová z odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce
