BRATISLAVA. Chcú ísť voliť, ale nevedia koho. Voľby rozhodnú nerozhodnutí, ktorých bolo podľa posledných prieskumov zhruba 13 percent. Ako si vybrať medzi pravicovými stranami?
Prinášame návod pre tých, ktorí majú jasno len v tom, že hlas nedajú Smeru a SNS.
„Prvým odporúčaním je vybrať si kandidátov, ktorým ľudia dôverujú,“ povedal Martin Vavrinčík z iniciatívy Hráme o veľa. Upozorňuje, že každý volič môže použiť pri hlasovaní štyri krúžky.
Nimi posúva svojho kandidáta s vyšším poradovým číslom. Ak získa aspoň tri percentá všetkých hlasov pre danú stranu, posúva sa na prvé miesto kandidátky.Vybraní kandidáti však musia byť z jednej kandidátky. Ak by volič zakrúžkoval kandidátov na viacerých lístkoch a tie vložil do obálky, hlas bude neplatný.
Čo delí odborníkov od cynických konzumentov moci Čítajte Osobnosti radia
Krúžkovať sa oplatí, vo voľbách v roku 2012 sa do Národnej rady prekrúžkovalo až 15 kandidátov. Jednému z nich stačilo nazbierať 4532 krúžkov.Do iniciatívy Hráme o veľa sa zapojilo viacero osobností.
Napríklad spisovateľ Tomáš Janovic. „V demokracii sa môže voliť, v totalite sa voliť musí. Aj preto by sme teraz mali voliť, aby sa totalita, nedajbože, nevrátila,“ hovorí v spote.
Herečka Zuzana Šebová prirovnala rozhodovanie k výberu medzi viacerými kabelkami v obchode. „Ak neviete koho voliť, vyškrtajte si najskôr tých, ktorých určite nechcete. Ak zostanú napríklad traja, jedného z nich vyžrebujte.“
Kto sa chce správne rozhodnúť, mal by poznať volebný program vybranej strany. „Nie je hanba nečítať programy,“ upozornil Vavrinčík. Za voličov túto prácu urobili niektoré neziskové organizácie.
Najlepšie programy
INESS, ktorý skúma hlavne ekonomické plány, vyhodnotil ako najlepší program SaS, Skoku a Mosta-Hídu.
Najlepším programom v oblasti zdravotníctva je podľa INEKO program SaS, hneď za ním program KDH.
Transparentnosti sa podľa Transparency International Slovensko najviac venuje strana Skok, SaS, Most-Híd a Sieť.
Ak sa voličovi zapáči program konkrétnej strany, mal by sa však podľa mimovládnych organizácií zamyslieť aj nad tým, či sa dá realizovať v praxi. „Ďalším dôležitým kritériom je, aké bolo predošlé pôsobenie politickej strany v parlamente,“ uviedla Saša Butášová Bidleňová z kampane Si kľúčový.
Jednou z hlavných podmienok by mala byť podľa nej reálna zvoliteľnosť do parlamentu. Volič by sa teda mal riadiť aj podľa toho, či má strana šancu získať najmenej 5-percentnú podporu. Prepadnutý hlas je nanič, z prepadnutých hlasov profitujú hlavne silné strany.
„Nevoliči a voliči strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, v konečnom dôsledku pomôžu všetkým stranám, ktoré prekročili volebné kvórum. Čím je viac nevoličov alebo prepadnutých hlasov, tým viac si postupujúce strany zlepšia svoj výsledok pomerne k zisku hlasov. A teda čím väčšia strana, tým viac si želá, aby prepadlo veľa hlasov. Ak volič nepríde voliť, volebný systém predpokladá, že má rovnaký názor ako tí, čo volili strany, ktoré sa dostali do parlamentu,“ vysvetlil politológ Vladimír Dančišin z Prešovskej univerzity.
Keby napríklad Smer dostal pred štyrmi rokmi kreslá len na základe hlasov svojich voličov, sedelo by v parlamente iba 67 jeho poslancov. Svojich 83 mandátov dostal aj vďaka pol miliónu voličov malých strán, ktorých hlasy prepadli.
Pomôže aj kalkulačka
Pre získanie mandátov v Národnej rade je dôležitý každý hlas pre stranu. „Od zavedenia jedného volebného obvodu v roku 1998 dosiahla najtesnejší výsledok SDKÚ v roku 2010. Neúčasť 1491 voličov by ju vtedy pripravila o jeden mandát. Najbližšie k ďalšiemu mandátu mala strana Most-Híd vo voľbách v roku 2010. Delilo ju od neho len 1257 hlasov,“ vysvetľuje Dančišin.
Možnosť vybrať si správnu stranu podľa vybraných preferencií ponúka projekt volebnakalkulacka.sk združenia KohoVolit.eu.
V hlasovaní automat porovnáva odpovede s odpoveďami, ktoré poskytli strany. Do projektu sa zapojili všetky okrem Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie.
Ak voliča nepresvedčí program, osobnosti na kandidátke ani ďalšie kritériá, Vavrinčík odporúča poradiť sa s ľuďmi vo svojom okolí. „Najlepšie vám poradia tí, o ktorých viete, že majú v politických otázkach dobrý prehľad a dôverujete im,“ dodal.
Nerozhodnutí rozhodovali
Nijaký význam nemá, ak volič hlasovať ide, demonštratívne však hlasovací lístok akýmkoľvek spôsobom znehodnotí.
„Volebný systém nedokáže takúto informáciu od voliča zmysluplne využiť. Výsledky volieb neovplyvní, či bude neplatných hlasov desať alebo milión,“ dodal Dančišin.
Podobná situácia na stredopravej strane voličov bola aj pred štyrmi rokmi. Väčšina nerozhodnutých napokon k volebným urnám prišla. Asi tretina z nich volila Smer, zvyšok si rozdelila opozícia.
Beata
Balogová
