Uvedomoval si, že je iný, nevedel však spočiatku pomenovať, prečo. Christián Havlíček je príjemný mladý muž, ktorý vyštudoval sociológiu.
Sedí v sídle združenia TransFúzia, ktoré má svoju kanceláriu v budove YMCA v Bratislave. Ako jediné na Slovensku poskytuje špecializované poradenstvo ľuďom, ktorí chcú prejsť takzvanou tranzíciou.
„Tomuto pojmu dávame prednosť pred termínom zmena pohlavia, ktorý vyvoláva predstavu, že v tomto procese, ale aj v celej identite trans ľudí, ide najmä o genitálie, čo nie je pravda,“ vysvetľuje Havlíček.
TransFúziu založili spolu s Rominou Kollárik, za šesť rokov fungovania sa na nich obrátilo takmer štyristo ľudí.
Romina Kollárik a Christián Havlíček. (zdroj: SME Jozef Jakubčo)Rodné číslo nie je podstatné
„Som muž, bez ohľadu na to, aké rodné číslo mi kedysi pridelili. Som hrdý na to, kým som. To, čo som zažil, ma veľa naučilo. Rád by som dnes pomohol ďalším ľuďom, ktorí potrebujú podporu,“ opisuje.
Hovorí, že počty trans žien, ako aj trans mužov, ktorí sa na nich obracajú, sú veľmi vyrovnané.
Lili Elbe. (zdroj: Wikipedia)Christián Havlíček musel celým procesom prejsť v podstate sám. Najprv si našiel lekárske poučky o transsexualite, až neskôr natrafil na české internetové fóra, na ktorých si ľudia ako on vymieňali skúsenosti.
Chvíľa rozhodovania prišla na konci prvého ročníka strednej školy. „Položil som si otázku, či som schopný žiť ako doteraz. Uvedomil som si, že ak mám prežiť svoj život šťastne, chcem žiť ako chalan, lebo ním som,“ hovorí.
Okamžite sa však dozvedel, že kým nedovŕši osemnásť rokov, nedá sa so zmenou pohlavia nič urobiť. Ako chalan teda pod prezývkou fungoval len v skupinách, kde si to mohol dovoliť.
Dánske dievča meno Lili Elbe
Film Dánske dievča nominovaný na Oscara podľa skutočného príbehu o modelke Lili Elbe, ktorá bola pôvodne maliarom Einarom Wegenerom, patrí k medzi posledné kinematografické diela s trans tematikou. „Ide o celkom autentický prenos románu Lili Elbe Man into Woman. Treba si však uvedomiť, že v danej dobe koncept transsexualizmu ešte vôbec neexistoval, pozeralo sa na to len ako na fyzický problém,“ komentuje Romina Kollárik.
Podľa vtedajších zákonov bolo v mnohých krajinách Európy trestným činom prezentovať sa na verejnosti v prezlečení. Príbeh Lili bol revolučný v tom, že si nakoniec našla lekára, ktorý ju akceptoval. Ako prvá na svete absolvovala sériu operácií a bola uznaná štátom ako žena. Za pokus o transplantáciu vagíny však zaplatila životom, zomrela v dôsledku šoku po tom, čo jej organizmus nový orgán neprijal.
„Dánske dievča potvrdzuje stereotyp, že muž je len vtedy mužom, keď má penis, a žena je ženou len s vagínu. Predstava o žene uväznenej v mužskom tele však nezodpovedá realite mnohých trans ľudí. Dnes sa však už o týchto veciach uvažuje celkom inak. Nedáva sa až taký dôraz na telo, ako na prežívanie a identitu človeka,“ vysvetľuje Kollárik.
Filmová hrdinka Lili prijala svoje ženstvo so všetkými rodovými predsudkami a obmedzeniami. Prestala maľovať s tým, že ako skutočná žena nemôže byť maliarka. „Svoje ženstvo prežívala ako pubertálne dievča, nebolo v tom nič politizované,“ mieni Kollárik. Podobne ani niektorí muži nie sú po tranzícii schopní reflektovať rodové stereotypy. „Chlapci sa snažia nabrať imidž normatívnych chlapov, byť čo najsvalnatejší. Je to pochopiteľné, všetci potrebujeme prijímať stratégie prežitia v spoločnosti, kde sú ľudia hodnotení hlavne na základe vzhľadu.
„Na škole niečo tušili, lebo som výraznejšie zmenil výzor i štýl obliekania. Vtedy som však ešte nevedel požiadať pedagógov o potrebné zaobchádzanie,“ poznamenáva. Podľa prieskumu nedávno robeného TransFúziou akceptovali transrodového alebo trans študenta štyri z desiatich škôl na Slovensku.
Dlhý proces
Prvý lekár, ktorého navštívil po dovŕšení osemnástich rokov, ho odmietol s tým, že na Slovensku nie je zmena pohlavia možná. „To ma na dlhý čas zablokovalo,“ spomína.
Nakoniec predsa len našiel lekárku, ktorá ho tranzíciou previedla, keďže mala aj tento druh klientely.
„O pomoc s tranzíciou sa v mojej sexuologickej ambulancii na mňa doteraz obrátilo asi šesťdesiat ľudí. Väčšina prišla v mladom veku okolo dvadsiatich rokov, ale niektorí mali aj cez štyridsať, ojedinele aj okolo päťdesiatky,“ hovorí psychiatrička Oľga Jamborová.
„Ideálne je, ak sa prídu poradiť skôr, než si začnú na internete načierno zháňať hormóny v snahe urýchliť celý proces,“ dodáva.
Havlíček si v prvej fáze zmenil meno na neutrálne. „Pedagógovia na vysokej škole zareagovali v podstate dobre, nemali dôvod meniť voči mne prístup,“ opisuje. Aj drvivú väčšinu svojich spolužiakov hodnotí ako akceptujúcich a rešpektujúcich ľudí, ktorí nemali problém používať jeho nové meno.
Celý proces tranzície uňho trval zhruba rok a niekoľko mesiacov. Mal však šťastie, že je z Bratislavy, trans ľudia z regiónov môžu mať problém s dostupnosťou zdravotných služieb. Väčšinou sú to totiž súkromné kliniky, ktoré poskytujú endokrinologické vyšetrenie, pre mnoho trans ľudí sú absolútne kľúčové.
„Bolo by dobré, keby aj ostatní odborníci v sexuológii mali poruke ďalší tím odborníkov – urológa či gynekológa, genetika, klinického psychológa a endokrinológa - ktorí majú spolupracovať na tranzícii jednotlivca, aby klienti nemuseli behať od dverí k dverám. Chýbajú zatiaľ aj jasné postupy a smernice, ako je obvyklé pri iných poruchách,“ hovorí Jamborová.
„Každý poskytovateľ postupuje podľa svojho presvedčenia. Záleží aj na tom, kedy je na čo človek pripravený,“ potvrdzuje Havlíček.
V jeho prípade nebola tranzícia až taká finančne náročná, aby si ju nemohol dovoliť. Návštevy lekárov sú hradené zo zdravotného poistenia, rovnako aj kastračné zákroky, ktoré sa u nás pri zmene pohlavia robia rutinne.
Po ukončení procesu si zmenil všetky dokumenty i rodné číslo.
Je spokojný
Andreja Pejic. (zdroj: Sita/AP)So svojím vzhľadom je dnes spokojný. Hovorí, že ostal rovnakým človekom, akým bol. „Tým, že som mal aj ženskú skúsenosť, rozumiem ženskému prostrediu viac ako niektorí iní muži. Veľmi si vážim vlastnosti, ktoré sú bežne pripisované ženám,“ dodáva.
Havlíček mal v minulosti vzťahy tak s mužmi, ako aj so ženami. „Trans ľudia po zmene niekedy zostávajú s pôvodným partnerom, inokedy nie. Majú rôzne typy sexuálnej orientácie, tak ako všetci ostatní ľudia,“ podotýka kolegyňa Romina Kollárik.
Havlíček pripúšťa, že niektoré z jeho predchádzajúcich priateľstiev mohla zmena pohlavia negatívne ovplyvniť, dnes má však veľmi dobrý vzťah. „Moja partnerka tvrdí, že som drahokam, ktorý našla na ceste. Pre mňa neexistuje mužská a ženská práca, len práca, ktorú treba urobiť. Nepreberám stereotypné vzorce správania iných mužov, svoju mužskosť si vytváram sám. Myslím, že všetci by mali byť starostliví a nežní k druhým,“ vyjadril sa.
