Ak ju dnes zaraďujeme medzi výnimočné ženy 20. storočia, prvým dôvodom je jej naozaj obdivuhodná novinárska kariéra. Absolvovala takmer všetky dôležité vojnové konflikty – od občianskej vojny v Španielsku cez japonsko-čínsku vojnu, druhú svetovú vojnu, vietnamský konflikt až po inváziu USA do Panamy v roku 1989.
Výnimočnou ju však robí aj jej osobný život – bola nesmierne samostatná a cieľavedomá a nikdy nedovolila, aby jej život určoval niekto iný, či už to boli jej manželia, rôzni muži, s ktorými mala vzťahy, politici, či verejná mienka. Keď ako takmer 90-ročná bilancovala svoj život, povedala, že ľutuje len dve veci: že nikdy nenapísala bestseller a že sa jej nikdy nepodarilo nájsť trvalý vzťah.
Hnevom ju napĺňali najmä večné otázky na život s Hemingwayom a tvrdenia, že práve on ju naučil písať. „Prečo by som mala byť len poznámkou pod čiarou v životopise iného človeka? Dve knihy som napísala už pred zoznámením sa s Hemingwayom a v písaní som pokračovala aj ďalších päťdesiat rokov po rozchode s ním,“ hovorila.
Matkina dcéra
Je nepochybné, že na to, aký bude človek v dospelosti, má najväčší vplyv domáce prostredie a výchova. Martha Gellhornová sa narodila 8. novembra 1908 v St. Louis (USA) a vyrástla v solídnej a vzdelanej rodine - jej otec bol gynekológom a matka Edna známou aktivistkou a bojovníčkou za práva žien, sufražetkou, ako im hovorili na začiatku 20. storočia.
Edna Gellhornová však nepatrila k sufražetkám, čo rozbíjali okná alebo skákali pod kopytá pretekárskych koní. Mala vynikajúce vzdelanie a organizačné schopnosti, k tomu chápavého manžela a tri deti, ktorým sa snažila dať to najlepšie. Marthe odmalička vtĺkala do hlavy, že ženy sa dokážu presadiť všade, kde muži, len sa o to musia snažiť. Žiadny muž nemôže žene prikazovať, čo má alebo nemá robiť, pretože žena nie je jeho majetkom.
Martha tak získavala prirodzené sebavedomie a hrdosť, vlastnosti, ktoré nikdy nezradila ani nestratila. S matkou mala vynikajúci vzťah, rozumeli si a Martha jej celý život, nech bola kdekoľvek, písala dva- až trikrát týždenne listy. Bolo teda len pochopiteľné, že Martha nastúpila na rovnakú školu, ako jej matka a stala sa ňou elitná Bryn Mawr College vo Philadelphii, ženská vyššia stredná škola, ktorá vychovala množstvo významných študentiek, medzi ktorými boli aj Hillary Clintonová či Katharine Hepburnová. Už vtedy Martha vedela, čo chce robiť: chce písať.
Martha Gellhornová okolo roku 1938, počas návratu z občianskej vojny v Španielsku (1936 - 1939). Bola to prvá vojna, o ktorej písala. (zdroj: gellhorn.arch)Vo vášnivej čitateľke sa zobudila túžba zachytiť okolitý svet a písanie bolo pre ňu tou najlepšou formou, ako to dosiahnuť. Vďaka tejto túžbe opustila elitnú školu tesne pred promóciou a celou svojou bytosťou sa vrhla na dráhu novinárky. Zatiaľ čo jej matka mala silný cit pre práva žien, Martha v sebe objavila silný cit pre akúkoľvek nespravodlivosť, nech sa diala kdekoľvek a komukoľvek. A práve o tom chcela písať.
Krásna blondína
Mala devätnásť rokov a ako novinárska elévka začala v novinách The New Republic a písala naozaj o všetkom, venovala sa napríklad aj zločinnosti. Potom usúdila, že je to málo a ako každý mladý človek v jej veku vybrala sa na skusy do zahraničia.
Pre mladých Američanov to bola Európa, ktorú bolo treba skúsiť, konkrétne Francúzsko a najlepšie zo všetkého Paríž, pupok sveta, avantgardy a moderny. Martha sa tam usadila v roku 1930 a písala pre agentúru United Press články o čomkoľvek a nasávala život okolo seba. K nemu patrili aj vzťahy a láska a dvadsaťjedenročná Martha určite nebola imúnna voči pozornosti mužov.
Na tomto mieste treba určite pripomenúť aj ďalšiu vlastnosť Marthy Gellhornovej, vďaka ktorej sa z nej stala legenda: bola to vysoká štíhla blondína s dokonalou postavou a krásnou tvárou. Muži z nej šaleli, najmä keď zistili, že za touto krásou sa skrýva aj bystrá hlava, výborné vzdelanie a vysoké sebavedomie.
Novinársky preukaz Marthy Gellhornovej, vystavený v roku 1943. (zdroj: gellhorn.arch)Martha priťahovala mužov ako turecký med osy a zrejme si to uvedomovala, keď ako stará pani vyhlásila: „Myslela som, že sex je pre mužov zúfalo potrebný a odopierať im ho bolo ako odopieranie chleba, že je to čin sebectva. Celý ten chlieb však nestojí za nič.“
V mladosti si však Martha tento chlieb užívala do sýtosti a výsledkom bola aj jej prvá romantická láska a prvé manželstvo. Čo iné sa už dá v Paríži v roku 1930, keď máte dvadsaťdva rokov a život pred sebou, než zamilovať sa? Objektom Marthinej lásky sa stal Bertrand de Jouvenel, mladý a bohatý francúzsky filozof a ekonóm, síce ženatý, ale sľúbil jej, že sa rozvedie. Rozviedol sa, vzali sa, ale vášnivý vzťah sa skončil jej interrupciou a napokon rozvodom. V roku 1934 už mala Európy aj Paríža dosť a vrátila sa do Spojených štátov.
Hemingway
V roku 1936 Marthu Gellhornovú postretli dve veci: zoznámila sa s Ernestom Hemingwayom a vypukla občianska vojna v Španielsku.
