Predstaviteľom MVSZ znemožnili vraj účasť na oslave 100. narodenín Esterházyho
Budapešť 14. marca (TASR) - Predseda budapeštianskeho Úradu pre Maďarov žijúcich za hranicami (HTMH) Tibor Szabó nesie údajne zodpovednosť za absenciu predstaviteľov Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) na nedeľňajšej spomienkovej slávnosti v Kongresovej sieni maďarského parlamentu pri príležitosti nedožitých 100. narodenín grófa Jánosa Esterházyho. Vyplýva to z vyhlásenia MVSZ, ktoré v Budapešti zverejnila Celoštátna tlačová služba.
V dokumente, ktorý pripomína kladný postoj MVSZ k osobe niekdajšieho poslanca slovenského snemu, ako aj aktivity tejto organizácie na zachovanie jeho pamiatky, vrátane financovania pamätníka na mírovskom väzenskom cintoríne, sa medziiným konštatuje, že MVSZ sa bude aj v budúcnosti starať o pamiatku Jánosa Esterházyho, prezentovať jeho životnú cestu ako veľkolepý, nasledovaniahodný príklad. MVSZ mieni zriadiť Cenu Jánosa Esterházyho, ktorou by každoročne oceňoval najúspešnejších maďarských politikov.
Na slávnosti, ktorú zorganizovali civilné organizácie Rákocziho zväz a Pamätný výbor Jánosa Esterházyho, vystúpil s prejavom maďarský prezident Ferenc Mádl a s prednáškami podpredseda Strany maďarskej koalície (SMK) a vlády SR Pál Csáky, ako aj líder Rákocziho zväzu József Halzl. V Budapešti pri tejto príležitosti prevzali pamätné medaily Jánosa Esterházyho predseda SMK Béla Bugár v zastúpení tejto politickej strany, poslanec Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) František Mikloško a duchovný Károly Lénár z maďarskej Pápy.
Ministerstvo zahraničných vecí SR vyjadrilo 48 hodín pred podujatím poľutovanie a znepokojenie v súvislosti s jeho prípravou. Je nespochybniteľné, že Esterházy bol prinajmenšom kontroverznou osobnosťou, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré v piatok TASR poskytol hovorca MZV SR Boris Gandel. "MZV SR je preto toho názoru, že podujatia podobného charakteru neprispievajú k upevňovaniu vzájomnej dôvery a k atmosfére prehlbovania konštruktívnej spolupráce medzi SR a Maďarskou republikou." V tomto kontexte sa MZV SR dištancovalo od účasti predstaviteľov politického a verejného života SR na tomto zasadnutí.
Maďarský rezort zahraničných vecí v reakcii medziiným uviedol, že maďarská historiografia považuje Esterházyho za poprednú osobnosť verejného života, ktorá sa zastala prenasledovaných počas druhej svetovej vojny a zúčastnila sa na ich zachraňovaní. Esterházy videl viac ako problémy vlastného národa a precítil starosti a úsilia iných národov. "Patril medzi tie zriedkavé európske osobnosti, ktoré rozoznali geopolitický význam Slovenska a slovensko-maďarského zmierenia a uznali právo slovenského národa na sebaurčenie. Rovnaké právo chcel zabezpečiť aj pre iné národnosti (niekdajšieho) Československa," konštatovalo MZV MR.
Národný súd Československej republiky odsúdil Jánosa Esterházyho v roku 1947 za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny v neprítomnosti na trest smrti, ktorý mu neskôr prezident zmenil na doživotie. János Esterházy zomrel vo väzení 8. marca 1957.
Libre Belgique: Rozhodnutie o rozšírení EÚ bude politické
Brusel 14. marca (TASR) - "Do Európskej únie vstúpite, keď budete pripravení," neprestáva pätnástka opakovať kandidátskym krajinám a pripomína tri princípy, ktorými sa rozšírenie riadi - hodnotenie podľa vlastných zásluh, diferenciácia (každý rokuje individuálne) a možnosť dostihnutia štátov, ktoré rokujú dlhšie. Hoci táto stratégia môže byť technicky dokonalá, je len ťažko politicky použiteľná, zamýšľa sa belgický denník La Libre Belgique.
"Predstavme si napríklad, že Estónsko a Slovinsko budú pripravené na vstup skôr ako Poľsko. Odvážila by sa pätnástka uskutočniť prvú vlnu rozšírenia bez tohto kandidáta, z geografického i ekonomického hľadiska neopomenuteľného? Nepochybne nie. Nemci niečo také dovolia o to menej, že takéto faux pas voči Poľsku by sa mohlo ukázať ako osudová chyba," konštatuje denník.
"Predstavme si, že Česko alebo Maďarsko budú pripravené skôr, ako susedné Slovensko, alebo že Estónsko splní podmienky skôr ako Litva. Možno pri zdravom rozume veriť, že pätnástka otvorí svoje brány jedným bez druhých a spôsobí si finančné i organizačné náklady kvôli prísnejšiemu režimu na svojich nových vonkajších hraniciach len na pár mesiacov?" pokračuje La Libre Belgique.
Desať najpokročilejších kandidátov nie je natoľko odlišných, aby to dávalo dôvod na postupné rozširovanie únie o malé skupiny štátov. Je teda veľmi pravdepodobné, že EÚ urobí maximum pre to, aby sa vyhla napríklad opakovanému prerozdeľovaniu kresiel európskych komisárov, ktorých počet by sa v priebehu mesiacov niekoľkokrát rozrástol.
Rozširovanie EÚ sa istým spôsobom podobá prechodu členských štátov na spoločnú menu euro. Na účasť v Hospodárskej a menovej únii je potrebné splniť presne stanovené maastrichtské kritériá. To, že napríklad Belgicko ich zatiaľ neplní a nevylúčilo ho to z členstva v eurozóne, potvrdzuje fakt, že politické rozhodnutie dostalo prednosť pred technickými kritériami.
Pri rozširovaní únie nemožno podľa La Libre Belgique uplatniť iný ako porovnateľný scenár, hoci za predstieraného ignorovania politickej dimenzie. "Menej pripravení kandidáti preto očakávajú prijatie bez toho, aby boli na členstvo pripravení. Technické kritériá sa prispôsobia politickej vízii. To však pätnástka nemôže (a ani nechce) otvorene povedať," uzatvára belgický denník La Libre Belgique.
Brnianske publikum vrelo ocenilo výkon Ladislava Chudíka
Brno 14. marca (TASR) - Slovami "Nebojte se, jenom chviličku. Už jste moji, lidičky, už nemůžete odejít... Všimli jste si, mluvím česky," začína známy slovenský herec Ladislav Chudík komponovaný česko-slovenský program poézie a hudby nazvaný Setkání - Stretnutie. V poradí už 69. reprízu odohral v stredu večer dnes už 77-ročný herec pred zaplneným hľadiskom brnianskeho divadla Bolka Polívku s veľkým temperamentom a jemným humorom.
Komponovaný program vznikol na popud pedagógov Janáčkovej akadémie múzických umení - huslistu Bohumila Smejkala a klaviristu Vladimíra Hollého, ktorí sprevádzajú Chudíkovo pútavé rozprávanie zo života a profesionálny prednes českej poézie. Základom programu sú verše Jaroslava Seiferta, ktorý - ako sám herec hovorí - bol cez verše jeho učiteľom češtiny. "Pridal som k tomu rozprávanie, aby som vyrovnal nepríťažlivé slovo recitátora a vážnej hudby," povedal pre TASR Ladislav Chudík.
"Z týchto vystúpení, ktoré som za necelé tri roky absolvoval, mám krásne i smutné zážitky. Komorná hudba spojená s poéziou nepatrí k predstaveniam, ktoré by priťahovali široké publikum," mieni herec, ktorý podľa nálady divákov obratne improvizuje, po slovensky i po česky.
Svoje vystúpenie Chudík prekladá vtipnými historkami z mladosti a spomienkami na herca a priateľa Františka Dibarboru. S láskou spomína i na režiséra Otakara Vávru, s ktorým v roku 1951 nakrúcal film Nástup, kvôli ktorému sa musel učiť po česky.
"Chcel som Čechom povedať, ako som sa učil česky a aký je môj vzťah k Seifertovi a poézii vôbec. Myslím si, že sa mi to podarilo a tých niekoľko tisíc divákov, ktorí prišli, to pochopilo. Keď chytím slinu, potom toho nahovorím... Som potešený, keď ľudia z divadla odchádzajú s dojmom, že to nebol márny večer," hovorí Chudík.
Na predstavenie, ktoré je určené predovšetkým publiku na Morave, sa Chudík starostlivo pripravuje. "Ešte mám akési ambície, i keď mi mojich 77 rokov už trochu zavadzia," hovorí Chudík. Na Slovensku sa nakrúca málo filmov a príležitosť uplatniť sa vo filmovej role, ako dodáva, je už prakticky mizivá. Okrem vystupovania v bratislavskom divadle preto rád prichádza účinkovať do Česka. "Je to pre mňa dôležité, akési vyvrcholenie mojej práce. Tri roky vystúpení, s ktorými som precestoval takmer 70 miest Českej republiky, je pre mňa vlastne kusom života," dodáva Chudík.
ČR ani SR nemajú záujem o zmenu Benešových dekrétov
Praha 14. marca (TASR) - Česká republika ani Slovensko nemajú záujem o zmenu Benešových dekrétov. Zhodli sa na tom dnes v Prahe poslanci Zahraničného výboru Národnej rady SR a členovia Výboru pre zahraničné veci, obranu a bezpečnosť Senátu Parlamentu ČR.
Podľa predsedu Zahraničného výboru NR SR Petra Weissa ich k tomu viedlo nastolenie tejto otázky zo strany niektorých rakúskych politických kruhov. "Postoj Slovenska a Českej republiky je zhodný, nechceme ani v náznaku urobiť čokoľvek, čo by mohlo viesť k spochybneniu, k revízii výsledkov druhej svetovej vojny, čo by mohlo vyvolať nejaké citlivé emocionálne reakcie občanov tak v SR, ako aj ČR," dodal Weiss.
Slovenskí poslanci dnes v druhý deň návštevy Prahy hovorili s členmi senátneho výboru o spoločných záujmoch oboch krajín týkajúcich sa predovšetkým integrácie do Európskej únie (EÚ), s ktorou súvisí aj voľný pohyb pracovných síl, uviedol predseda Zahraničného výboru NR SR.
Integračné procesy na európskom kontinente a vytváranie kolektívnej bezpečnosti boli hlavnými témami utorkového rokovania slovenských poslancov s členmi Zahraničného výboru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Poslanci sa zhodli na tom, že tak ako ČR a SR očakávali od krajín EÚ istú solidaritu a pomoc na ceste k transformácii, tak je v ich spoločnom záujme poskytnúť takúto pomoc aj susedom na východe, ako Ukrajine, tak i balkánskym krajinám.
Poslanci zahraničného výboru pod vedením jeho predsedu Petra Weissa začali v utorok návštevu Prahy stretnutím s českým ministrom zahraničných vecí Janom Kavanom, ktorý zdôraznil, že ČR nemá záujem vytvoriť schengenské hranice na rieke Morave. Podľa Weissa by bol vstup Slovenska do EÚ spolu s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky najlepšou zárukou, aby sa o tejto možnosti ani neuvažovalo. Za vytvorenie schengenských hraníc na rieke Morave by sme draho zaplatili - finančne, ale aj politicky, dodal Weiss.
Malta a SR budú v Bratislave hodnotiť pokrok v ich rokovaniach s EÚ
Bratislava/Valletta 14. marca (TASR) - Maltský prezident Guido de Marco pricestuje v sobotu rámci európskeho turné na oficiálnu návštevu SR. Jej cieľom bude posilnenie bilaterálnych vzťahov s dôrazom na hospodársku spoluprácu. Na programe bude aj zhodnotenie dosiahnutého pokroku SR a Malty v prístupovom procese do Európskej únie.
V Bratislave sa de Marco stretne s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, premiérom Mikulášom Dzurindom, predsedom Národnej rady SR Jozefom Migašom, ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom a primátorom hlavného mesta SR Jozefom Moravčíkom. V sprievode hlavy ostrovného štátu je aj minister školstva Louis Galea, ktorý bude v Bratislave rokovať so svojím rezortným partnerom Milanom Ftáčnikom, uvádza sa v komuniké zverejnenom maltskou vládou v internete.
Návšteva SR je súčasťou týždňovej cesty maltského prezidenta po Európe, ktorá zahŕňa aj Bulharsko a Slovinsko.
Po rozhovore s bulharským prezidentom Petarom Stojanovom maltský prezident v utorok zdôraznil význam angažovania sa medzinárodného spoločenstva - najmä zo strany Európskej únie (EÚ) a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) - na ukončení násilností, ktoré nedávno prepukli na severe Macedónska. Pasívny postoj by mohol v regióne vyvolať krízu, domnieva sa de Marco.
Okrem prehĺbenia vzájomnej hospodárskej spolupráce sa Malta chce s Bulharskom spoločne pripravovať na vstup do EÚ, o čom bola reč na rokovaniach maltských politikov s bulharským premiérom Ivanom Kostovom, ministerkou zahraničných vecí Nadeždou Michajlovovou i s predsedom parlamentu Jordanom Sokolovom.
Konkrétnym výsledkom návštevy maltskej delegácie v Bulharsku je podpísanie bilaterálnej dohody o vzájomnej spolupráci v oblasti zdravotníckej starostlivosti a medicíny. Malta a Bulharsko sa v krátkom čase chystajú podpísať aj bilaterálnu dohodu o spoločnom boji proti pašeráctvu drog a o pohybe cudzincov.
Vo štvrtok pricestuje de Marco do Ľubľany, kde ho prijme prezident Milan Kučan. Naplánované je aj stretnutie s premiérom Janezom Drnovšekom, predsedom štátnej rady Tonem Hrovatom, ministrom zahraničných vecí Dimitrijom Rupelom a predsedom Národného zhromaždenia Borutom Pahorom. Počas návštevy Slovinska minister Galea podpíše dohodu o vzájomnej podpore a ochrane investícií.
Malta sa po prvý raz uchádzala o členstvo v EÚ ešte v roku 1990. Odvtedy vláda dosiahla značné pokroky najmä v ekonomickej sfére, ale aj v prispôsobovaní sa legislatíve a štruktúram únie. V roku 1996 sa však na Malte dostala k moci labouristická vláda, ktorá zmrazila žiadosť krajiny o členstvo v EÚ, v dôsledku čoho sa ostrovný štát nedostal do prvej, tzv. luxemburskej skupiny kandidátskych krajín. V septembri 1998 vo voľbách opäť zvíťazil Adami a Malta v krátkom čase požiadala EÚ o začatie prístupových rokovaní.
Maltský premiér Edward Fenech Adami termín ukončenia príprav na vstup jeho štátu do EÚ stanovil na 1. január 2003. Adami o spoločných integračných snahách Malty a SR hovoril počas návštevy Slovenska v máji minulého roku. Predstaviteľ vedúcej krajiny tzv. helsinskej skupiny, ktorej členom je i Slovensko, zdôrazňoval najmä potrebu úzkej spolupráce malých krajín.
EÚ schváli zoznam bezvízových krajín, bude medzi nimi aj Slovensko
Brusel 14. marca (TASR) - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie (EÚ) by mali vo štvrtok schváliť spoločný zoznam krajín, ktorých obyvatelia nebudú pri cestách do EÚ potrebovať víza. Na základe tohto zoznamu budú musieť napríklad Belgicko alebo Dánsko zrušiť vízovú povinnosť voči Slovensku.
EÚ bude mať dva zoznamy - na prvom budú uvedené štáty, ktorých obyvatelia budú potrebovať pri vstupe do únie víza, na druhom budú od víz oslobodené krajiny. "Slovensko je zaradené medzi bezvízové krajiny," potvrdil dnes TASR zdroj švédskeho predsedníctva v EÚ. Na zoznam bezvízových krajín bude z doterajšieho čierneho zoznamu presunuté Bulharsko a podmienečne aj Rumunsko.
Až doteraz mala EÚ len "čierny zoznam" štátov, ktorých obyvatelia víza pri cestách do únie potrebujú. Hoci Slovensko medzi nimi nebolo, vďaka absencii tzv. bieleho pozitívneho zoznamu mohli niektoré štáty individuálne zavádzať vízovú povinnosť aj pre Slovákov.
"Štáty ako Belgicko či Dánsko nebudú môcť na základe nového zoznamu vyžadovať od obyvateľov Slovenska víza," povedal TASR švédsky zdroj. Zdôraznil však, že rozhodnutie nadobudne platnosť, až keď vyjde v oficiálnom žurnáli EÚ a zbierkach zákonov jednotlivých krajín. Belgicko už dávnejšie avizovalo, že vízovú povinnosť voči Slovensku zruší niekedy v priebehu apríla, keď bude v platnosti spoločné rozhodnutie na úrovni EÚ.
Spoločný vízový zoznam bude platiť pre všetky krajiny EÚ s výnimkou Veľkej Británie a Írska, ktoré uplatňujú vlastnú imigračnú politiku.
Schválenie spoločného vízového zoznamu EÚ figuruje medzi tzv. A-bodmi štvrtkového programu zasadnutia ministrov vnútra a spravodlivosti európskej pätnástky v Bruseli. O týchto bodoch sa podľa zvyklostí EÚ nediskutuje a schvaľujú sa v podstate automaticky. Podľa niektorých zdrojov však hrozí, že schválenie tohto bodu programu zablokuje z "technických" dôvodov holandský minister.
Mesto Prešov sa predstavilo vo Viedni
Viedeň 14. marca (TASR) - Predstaviť mesto Prešov ako centrum severovýchodného Slovensko je cieľom dvojdňového podujatia organizovaného Slovenským inštitútom v rakúskej metropole Viedni, ktoré sa dnes začalo kultúrnou časťou.
Podujatie otvoril úvodným príhovorom veľvyslanec Slovenskej republiky v Rakúsku Ľubor Bystrický, ktorý poukázal na význam Prešova nielen ako centra Šariša a metropoly Prešovského kraja, ale aj ako tretieho najväčšieho slovenského mesta. Spolu s riaditeľom Slovenského inštitútu Jurajom Žárym poukázal na záujem rakúskej verejnosti nielen o slovenskú kultúru, ale práve o konkrétne regióny Slovenska. Veľkému záujmu Rakúšanov sa tešia aj Piešťany, ktoré sa Viedni predstavili minulý týždeň, čím odštartovali sériu takto zameraných podujatí.
Mesto Prešov predstavili z historického, kultúrneho a hospodárskeho hľadiska podrobnejšie účastníkom podujatia jeho primátor Juraj Kopčák ako aj ďalší predstavitelia mestského zastupiteľstva i Prešovskej univerzity.
Súčasťou Prešovského kultúrneho dňa vo Viedni je aj filmové predstavenie a výstava fotografií venovaná Prešovu a jeho okoliu. O kultúrny program sa počas celého podujatia starala folklórna skupina Prešovčan.
Prezentácia Prešova pokračuje vo štvrtok tzv. hospodárskym dňom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, počas ktorého sa predstavia rakúskej verejnosti jednotlivé zúčastnené firmy sídliace v prešovskom regióne.
Rakúsko-slovenská spolupráca v oblasti kultúry napreduje
Viedeň 15. marca (TASR) - Za veľmi pozitívnu možno označiť spoluprácu Rakúska so Slovenskom na kultúrnej úrovni. V rozhovore pre TASR to v stredu vo Viedni uviedol slovenský veľvyslanec Ľubor Bystrický pri príležitosti jednej z kultúrnych akcií Slovenského inštitútu, cieľom ktorých je priblížiť slovenskú kultúru a umenie rakúskej verejnosti.
Sériu podujatí, ktorými sa v rakúskej metropole predstavujú jednotlivé slovenské mestá a regióny, odštartovalo minulý týždeň kúpeľné mesto Piešťany. Na jeho úspechy u viedenského publika nadviazal v stredu pestrou prezentáciou spojenou s výstavou a vystúpením folklórnej skupiny Prešovčan aj Prešov. Záujem o takéto zviditeľňovanie sa prejavili už aj stredoslovenské mestá Banská Bystrica a Banská Štiavnica. Ako TASR potvrdil riaditeľ Slovenského inštitútu Juraj Žáry, práve takýto druh prezentácie spojenej s hudbou je veľkým lákadlom pre Rakúšanov.
Podľa Bystrického kultúrne podujatia okrem toho veľmi dobre zapadajú do priaznivého obrazu o Slovensku, ktoré si rakúske publikum aj vzhľadom na priaznivý politický vývoj začína všímať čoraz viac. Keďže v povedomí rakúskej verejnosti pretrvávalo dlho Slovensko aj v oblasti kultúry "pod značkou Československa", možno oceniť skutočnosť, že Viedenčania ale aj ostatní Rakúšania si konečne postupne hľadajú cestu k slovenskému umeniu. Obidvaja slovenskí predstavitelia v tejto súvislosti vyslovili presvedčenie, že tento trend bude naďalej pretrvávať a prispeje aj k ďalšiemu prehlbovaniu vzájomnej spolupráce.
Priaznivo možno hodnotiť aj záujem rakúskej tlače. Tá totiž v poslednom období vo väčšej miere sleduje a recenzuje kultúrne aktivity na Slovensku. Dobré meno slovenskej kultúre robia okrem známych umelcov aj slovenskí študenti navštevujúci viedenskú hudobnú akadémiu.
Slovenský inštitút pôsobiaci pri Veľvyslanectve SR vo Viedni zorganizuje každoročne približne 50 podujatí kultúrneho zamerania vrátane literárnych večerov, vernisáží čo koncertov. Na mnohých z nich sa pritom spolupodieľajú aj iné zahraničné kultúrne inštitúcie, čo prispieva k rozvoju spolupráce s ďalšími európskymi krajinami.
