„Žena, ktorá si ostrihá vlasy, je pripravená zmeniť celý svet,“ trefne to vyjadrila módna ikona Coco Chanel. V časoch, keď začiatkom dvadsiateho storočia vrcholil boj sufražetiek o volebné právo žien a z rôznych strán sa ozývali čoraz silnejšie hlasy volajúce po zrovnoprávnení mužov a žien, vo fotografii sa etabloval nový žáner, módna fotografia.
Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že politika a sociálny boj, také dôležité a vážne témy zbavené akéhokoľvek sexepílu sú priam galakticky vzdialené od zdanlivo pominuteľnej márnivosti a šteklivej elegancie módy, nie je to tak.
„Móda nie je čosi, čo existuje len vo svete šiat, móda je vo vzduchu, v uliciach, móda má dočinenia s ideami, so spôsobom, akým žijeme, a s tým, čo sa deje okolo nás," smelo ďalej formulovala priekopnícke myšlienky extravagantná Coco. A nešlo len o to, ženám obliecť pohodlné nohavice, ktoré boli dovtedy ako výlučne mužská časť odevu pre ženu nevhodné.
V Paríži dokonca platilo právne nariadenie, ktoré ženám zakazovalo obliekať sa ako muž a nosiť nohavice. Kým ho zrušili, upúšťalo sa od neho len veľmi pozvoľne. Najprv pri jazde na koni, potom v roku 1909 pri cyklistike.
Keď však dali ženy dlhým sukniam definitívne vale, rozlúčili sa zároveň so životným vymedzením, ktoré im striktne predpisovalo, čo na verejnosti smú a čo už je evidentne škandalózny prešľap.
Skrátka, moderné myšlienky idú ruka v ruke s módou a nie je nič jednoduchšie, ako ich vnuknúť ženám cez najnovší šmrncovný hit sezóny. Ženu, ktorá sa stotožní s oslobodzujúcou myšlienkou, presadí si ju aj vo svojom okolí, už nič nezastaví. Obzvlášť, ak jej zmena ešte zvýši sebavedomie a pridá na neodolateľnosti a štýlovosti.
Vývoj fotografie módy to dosvedčuje a ukazuje, ako postupne prebiehala emancipácia žien v dvadsiatom storočí v tej najzvodnejšej podobe.
Výstrelok šľachtičnej
Prvá modelka pózovala pre vlastné potešenie. (zdroj: wikipédia, foto - Pierre-Louis Pierson, 1856)Prvé módne fotografie vznikli ešte než sa v pravom zmysle zrodila módna fotografia. Na svedomí ich má pôvodom talianska šľachtičná, grófka Virginia Oldoni (1837 - 1899), dnes považovaná za prvú modelku na svete. Bola vzdelaná a plynule hovorila piatimi jazykmi, no bola aj samoľúba a extravagantná. V roku 1856 sa stala metresou Napoleona III. a v tom istom roku sa nechala dvorným fotografom Pierre-Louisom Piersonom nafotiť, ako predvádza svoju garderóbu. Vzniklo okolo štyristo fotografií, ktoré vydala knižne. Okrem toho, že na niektorých odvážne odhaľuje nahé nohy a otvorene koketuje, je to skôr na pobavenie, než slobodomyseľne odvážne.
Grófka sa rada fotila so škraboškou. (zdroj: wikipédia, foto - Pierre-Louis Pierson/1856)
Maniere romantizmu
Adolph de Meyer bol prvým, kto inscenoval modelky v krásnych šatách. Z kolekcie pre Vogue z roku 1920. (zdroj: vogue.com, foto - Adolph de Meyer)Od roku 1913 sa pre Vogue, Harper´s Bazaar a neskôr aj Vanity Fair začal móde venovať barón Adolph de Meyer (1868 - 1946) a stal sa tak zakladateľom módnej fotografie. Bol prvým, kto inscenoval modelky v krásnych šatách, aby ich predviedol iným ženám. Adolph de Meyer bol doma vo svete mondénnej spoločnosti a dôverne ju poznal, pretože k nej patril. Možno aj preto obraz ženy na jeho fotografiách pôsobí ešte celkom pasívne. Ako rozmaznané dieťa, výlučne ako okrasná súčasť vyšších privilegovaných spoločenských vrstiev. Ako stvorenie, ktoré má byť iba krásne a pri večernej spoločenskej príležitosti vhodne reprezentovať status muža. Na de Meyerových fotografiách žena predvádza večerné šaty v rôznych klišé pózach - aby pôsobila zvodne, má jednu ruku ladne podopretú v bok, pre vyjadrenie krásy zakláňa hlavu zasnene dozadu. Celá scenéria je obvykle étericky a romantizujúco zaliata luxusne pôsobiacim protisvetlom.
Žena je okrasou spoločnosti, pôsobí pasívne. Píše sa rok 1919 (zdroj: © Estate of Baron de Meyer / Condé Nast )Účelová elegancia
Žena už pôsobí sebavedomejšie a reálnejšie. (zdroj: Edward Steichen, Courtesy Condé Nast Archive © 1935 Condé Nast Publications)Keď potom prišiel na scénu fotograf Edward Steichen (1879 - 1973), síce ešte stále pôsobí modelka na jeho fotografiách viac ako oživená figurína, než živá bytosť, no rozhodne o čosi sebavedomejšie a bez oparu de Meyerovho romantizmu aj reálnejšie.
Steichenov štýl je jasný a zreteľný. Ide mu o to, ukázať, ako sú šaty šité, aký majú strih, z akého sú materiálu, a tak do popredia stavia vecnosť a eleganciu. Neprisudzuje ženám miesto, snaží sa im vyjsť v ústrety.
Antická krása ženy-bohyne
Žena ako antický ideál krásy, (zdroj: foto- George Hoyningen-Huene, 1931)Bol to čas hľadaní a George Hoyningen-Huene (1900 - 1968) módny fotograf, ktorý ušiel pred ruskou revolúciou do Anglicka a neskôr do Ameriky, našiel obraz ženy v gréckom ideále krásy. Na svojich fotografiách z tridsiatych rokov pre francúzsky Vogue ženu zbožšťuje k dokonalosti.
Hoci bol milencom iného slávneho fotografa Horsta P. Horsta, dal si vraj vždy záležať na tom, aby sa pri fotení žena cítila byť najkrajšou na svete. Dovtedy rečami modelky balamutil, až kým mali výraz v tvári, ako mávajú ženy krátko pred pobozkaním. V tej chvíli ich cvakol. Ženu vnímal ako antický ideál krásy, plnú graciozity a šarmu – hľadal a nachádzal klasickú pravdu.
Navždy rozpletená šnurovačka korzetu
Prichádza uvoľnenie. Fyzické, psychické, spoločenské. (zdroj: Foto - Horst P. Horst )Ak by to bola iba jediná fotografia, ktorú by bol býval Horst P. Horst (1906 - 1999) vytvoril, aj tak by ho preslávila. Nič nevyjadruje tak presne hranice starého a nového vo svete ženskej módy, ako uvoľnená šnurovačka korzetu. Keď ju v parížskom štúdiu Vogue fotil, mala to byť bežná reklamná fashion fotka pre značku Mainbocher Corset. V dramatickom osvetlení
a kontexte doby nadobudla novú symboliku a stala sa ikonickou.
V centre záujmu Horsta P. Horsta bola vždy modelka, vypracoval si spôsob osvetlenia, ktoré bolo veľmi podobné osvetleniu sôch v múzeách – dramatické a s 3D efektom. Takýto vzorec svetiel a hlbokých tieňov je aj tajomstvom portrétov Coco Chanel, ktoré vytvoril a za ktoré ho milovala.
Móda na scéne
My fair Audrey. 1964 (zdroj: Cecil Beaton)Pôvodom Angličan Cecil Beaton (1904 – 1980) mal záľubu vo vytváraní kostýmov a dekorácií pre divadlo a film a najmä v tridsiatych rokoch tvoril módu, ktorá silno pripomínala scény z muzikálov z Broadway či Piccadily salónov. Bol autorom scény v My fair Lady a na fotkách priamo imitoval divadelné osvetlenie a bohatú dekoratívnosť.
Objavil, že herci sú aj skvelé modely a ich osobnosť a charizma pomáhajú výslednému dojmu. Ak je na fotkách z tohto obdobia Audrey Hepburn, s veľkou pravdepodobnosťou ich robil práve Beaton.
Zároveň pochopil, že módna fotografia musí priamo predávať, primať ľudí k tomu, aby sa obliekali podľa trendov, ktoré sa im podsúvajú. „Úlohou módneho návrhára je vytvoriť kolekciu šiat. Ale fotograf musí vyfotografovať ženu, ktorá má tie šaty na sebe oblečené takým spôsobom, aby v ostatných ženách, ktoré sa na tú fotografiu budú pozerať, vzbudil silnú túžbu sa tej žene rovnať,“ povedal.
Sen, ktorý si môžete kúpiť. (zdroj: Foto - Cecil Beaton)
Plážový outfit
Exteriér, šport, pohyb, dynamika v roku 1933. (zdroj: foto - Hungarian Museum of Photography, Kecskemét/ Estateof Martin Munkácsi, Howard Greenberg Gallery NYC )Martin Munkacsi (1896 - 1963), pôvodom maďarský fotograf, ktorý pôsobil aj v Nemecku a v tridsiatych rokoch utiekol pred antisemtizmom do USA, vniesol do módnej fotografie revolučné zmeny. Ako skúsený športový fotograf do nej prepašoval pohyb a nové dynamické uhly pohľadu.
Fotografovať módu na kúpanie a ešte k tomu priamo na pláži bolo dovtedy čosi celkom nevídané. „Nikdy nedovoľte svojim modelkám, aby zaujali nejakú pózu. Naopak, povedzte im, aby sa namiesto toho voľne, celkom prirodzene a uvoľnene pohybovali,“ hovorieval. Jeho nové videnie bolo realistické a dynamické, zrodila sa outdoorová módna fotografia.
Vietor vo vlasoch
Slobodná a voľná. (zdroj: Toni Frissel)Kým všetko ostatné pôsobilo ako oťukávanie, Američanka Toni Frissel (1907 - 1988) to rozbalila naplno. Rola žien na verejnosti a v spoločnosti bola čoraz aktívnejšia a Toni Frissel svojimi neformálnymi fotografiami akoby ženám dávala krídla. Honosné spoločenské večerné róby vystriedalo športové a voľnočasové oblečenie a Frisselová rada zvýrazňovala ich praktickú hodnotu. Necítila sa dobre v ateliéri obklopená technikou a slobodu a emancipáciu žien vyjadrovala aj výberom lokalít.
Ženy na jej fotografiách športujú, cestujú, užívajú si život. Toni Frissel bola sama jednou z prvých žien zamestnaných ako módna a športová fotografka. Bola to tiež ona, kto na fotografii preslávil plavky bikini a spustil tak módny ošiaľ.
Bikini. Míľnik v ženskej móde.Fotené pre Harper´s Bazaar na Jamajke v roku 1945. (zdroj: Toni Frissel)
