BRATISLAVA. Sú to prvovoliči, ale aj stredná či staršia generácia. Viac ako polovica z nich má maturitu a pätina vysokú školu. Najviac z nich pracuje manuálne.
Taká je základná charakteristika voličskej základne Mariana Kotlebu a jeho Ľudovej strany Naše Slovensko. Viac ako tretina z tejto skupiny sa na parlamentných voľbách v roku 2012 nezúčastnila. Myšlienky, ktoré spájajú všetkých týchto ľudí naprieč celou spoločnosťou, sa však opakujú.
Denník SME oslovil voličov Mariana Kotlebu s otázkou, čo ich pritiahlo k strane spájanej s extrémizmom a rasistickými názormi. Zhodujú sa najmä na tom, že sa snažia dosiahnuť zásadnú zmenu v politike a spoločnosti.
Z úspechu fašistov sa budeme musieť poučiť Čítajte Podobný Ficovi?
Momentálne nezamestnaný Kajetán Mikuláši zo Sebechlieb má 21 rokov a patrí k skupine prvovoličov. Svoj výber nepovažuje za voľbu menšieho zla, ale skôr za snahu o zmenu k lepšiemu. „Na Slovensku už dlho zlyhávajú základy sociálneho systému a celkové fungovanie spoločnosti,“ hovorí. Vláda podľa neho robí viac pre zahraničie ako pre vlastných občanov.
To, že s Kotlebom sa spája značka extrémizmu a fašizmu, podľa neho už dávno nie je aktuálne. Považuje to len za hru médií. „Pre mnohých nie je ľahké si to priznať, ale Marian Kotleba jednoducho len hovorí, robí a chce to, čo sa Slováci boja zakričať na plné hrdlo,“ dodáva Mikuláši.
Práve o krivde na Kotlebovi pri spájaní s neonacistami hovoria viacerí jeho voliči. Ako extrémista nevyzerá a nespráva sa ani podľa Márie Kováčovej, 52-ročnej predavačky z Brezna. „Dostal len nálepku, ktorej sa dlhé roky nevie zbaviť,“ vysvetľuje.
(zdroj: SME/MM)
Analytici: Kotlebovým voličom fašizmus nevadí Čítajte Voliči strany tvrdia, že bežné médiá, ktorým sa podľa nich nedá veriť, vytvárajú nesprávny obraz lídra ĽSNS. Veria Kotlebovým slovám, že novinári mu úmyselne škodia a neinformujú o ňom objektívne.
„Nie som žiaden extrémista ani nič podobné, som kresťan katolík a uráža ma počúvať, že voliči pána Kotlebu a jeho strana je fašistická alebo nacistická. Som proti podobnej ideológii,“ hovorí 27-ročný živnostník Róbert Platko z obce Plaveč. V uplynulých dňoch ho rozčarovalo odmietnutie prezidenta Andreja Kisku prijať Kotlebu pri stretnutiach o zostavovaní vlády. Napísal mu preto dokonca otvorený list s upozornením, či chce ignorovať viac ako 200-tisíc voličov ĽSNS.
Nespokojnosť s krokom prezidenta počuť opakovane. Kováčová z Brezna hovorí, že nevie, čo si o tomto geste myslieť. „Verte mi, v najbližších voľbách nás bude ešte viac a nepomôžu žiadne urážky politikov, žiadne štrajky ani protesty,“ vraví.
Viacero oslovených ľudí odkazuje na video kolujúce po internete s „pravdou o Kotlebovi“. Okrem iného na ňom prezentuje opatrenia v Banskobystrickom kraji po tom, čo v ňom prevzal vedenie ako župan. Napríklad projekt krompáče a lopaty. Tieto výsledky oceňuje aj 27-ročný Juraj zo Starej Ľubovne. Verí, že Kotleba by v parlamente mohol kontrolovať Smer a ďalšie strany, aby nekradli.
„Aj Fico sa kedysi vyjadroval podobne a ráznejšie a nikto ho za extrémistu neoznačoval,“ dopĺňa Peter Procházka, 24-ročný programátor zo Zvolena. Naráža najmä na niekdajšie výroky Roberta Fica nastrihané v spomínanom šote. „Rodinné prídavky obmedziť na tri deti do budúcnosti, aby robenie detí nebolo spôsobom obživy rómskych rodín,“ vyhlásil Fico na akcii z roku 2001. Medzi jeho sľuby v tom čase patrilo aj to, že urobí „všetko pre to, aby časovaná bomba rastu rómskej populácie nevybuchla“.
Marian Kotleba v časoch Slovenskej pospolitosti. (zdroj: SME/Ján Krošlák)
Kotleba oslovil prakticky celé Slovensko Čítajte Vzdor voči diktátu
Práve riešenie rómskej otázky je kľúčové pre ďalšieho z voličov ĽSNS Michala Krajníka zo Stropkova. V prípade extrémizmu a neonacizmu ide o súkromné názory a presvedčenie Kotlebu a jeho spoločníkov. „Vyberal som si podľa programu strany,“ hovorí s tým, že k rovnakej voľbe dospel aj v predošlých parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi.
Okrem riešenia rómskej otázky sa mu páčia aj názory na EÚ či NATO. Pokiaľ ide o vystúpenie z nich je však miernejší. „Vnímam to reálnejšie, asi by nešlo len tak vystúpiť. No súhlasím s tým, aby sme sa začali viac ozývať a nenechali si všetko diktovať,“ dodal Krajník.
Odpor voči diktátu Bruselu, proti ktorému namieta Kotleba, zaimponoval zrejme väčšej časti jeho voličov. Spomínajú viac domácej produkcie a menej únijných limitov. Štyridsiatnik Daniel z Nitry vraví, že ako kedysi tradičný volič pravice, ktorý je opatreniami z posledných rokov jej vládnutia znechutený, našiel v programe ĽSNS ako jedinom prienik so svojimi názormi. Tie sa stali postupne euroskeptické.
V radoch mladšej generácie zas počuť častejšie skôr odpor voči dianiu v slovenskej politike v posledných rokoch. „Nesúhlasím so všetkým, ale páči sa mi, že naozaj hovoril o veciach, pred ktorými ostatní zatvárajú oči. Že obyčajný pracujúci človek sa má na Slovensku horšie ako niektorí spomínaní spoluobčania,“ povedala 27-ročná marketingová pracovníčka z Trnavy, ktorá však odmietla zverejniť svoje meno.
Skrývanie sa za anonymné hlasy je pritom podmienka viacerých Kotlebových voličov. Nechcú sa vraj dostať do situácie, keď na nich budú ostatní ukazovať prstom. „Necítim sa ako extrémistka, no myslím si, že niekto svojím hlasom musí dať najavo, že to, čo sa deje, nie je dobré,“ vysvetľuje 26-ročná právnička z Bratislavy.
Medzi voličmi Mariana Kotlebu sú aj katolícki duchovní. Krátko pred voľbami mu podporu verejne vyjadrili traja kňazi a aj niektoré kresťanské organizácie.
S Kotlebou stranou sa spája extrémizmus. (zdroj: SME/Tibor Somogyi)
Zakázať Kotlebu? Nezmysel Čítajte Voliči nevidia kontext a súvislosti, vysvetľujú analytici
BRATISLAVA. Argumenty voličov Mariana Kotlebu, prečo volili ĽSNS, sa na prvý pohľad môžu zdať pochopiteľné a logické. Na druhej strane však v mnohom vychádzajú z mylných či neúplných informácií, upozorňujú analytici.
K jednotlivým myšlienkam a názorom, ktoré sa medzi voličmi ĽSNS opakujú, prinášame vyjadrenia odborníkov na danú problematiku.
1. Spájanie Mariana Kotlebu s extrémizmom či fašizmom je mylná nálepka
Správanie lídra hnutia sa za roky, ktoré je v politike, síce na prvý pohľad zmenilo, no myšlienky zostali stále rovnaké. Historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev hovorí, že Kotleba od čias, keď pochodoval s fakľami, len vymenil uniformu za zelené tričko. Blízkosť k extrémizmu, fašizmu či nacizmu, je však stále jasná.
„Má strana vodcovský princíp? Šíri nenávisť voči iným rasám alebo menšinám, napríklad LGBTI? Označuje niektorých ľudí na bilbordoch za parazitov? Áno. Tak je to jasné,“ vysvetľuje Mičev.
Nie každý z voličov ĽSNS pritom vie, ako dopadla prvá Kotlebova politická strana Slovenská pospolitosť. Najvyšší súd ju v marci 2006 rozpustil pre jej nesúlad s ústavou. Dôvodom bola časť programu strany o stavovskom štáte, v ktorej hlásala obmedzenia volebného práva.
K nebezpečným myšlienkam podľa Mičeva patrí záujem budovať domobranu podobnú Hlinkovým gardám a ospravedlňovanie Slovenského štátu. V začiatkoch svojho pôsobenia v politike využíval Kotleba na svojich uniformách aj symboliku blízku nemeckému či slovenskému nacizmu. Dodnes je pre neho a jemu blízkych ľudí typický gardistický pozdrav Na stráž.
2. Médiá o Kotlebovi informujú zavádzajúco
Opakovaným názorom, ktorý od Kotlebu prevzalo množstvo voličov, je, že bežné médiá o ňom informujú klamlivo až zavádzajúco. Mediálni analytici sa však zhodujú na tom, že vzťah médií k lídrovi ĽSNS je skôr opatrný. A to práve preto, že nevedia, ako o extrémistických názoroch či prejavoch písať či ako ich zobrazovať. Aj po tom, čo sa Kotleba stal banskobystrickým županom, o ňom médiá podľa odborníkov informovali pomerne málo.
„Nezachytil som príliš veľké odchýlky smerom k prílišnej aktivite ani k pasivite. Viackrát boli obsahom rozličné kauzy a prešľapy, ktoré sú spájané s Kotlebom,“ hovorí Radoslav Sloboda z projektu WatchBBSK, ktorý sleduje aktivity župy. Hovorí, že väčšinou sa stretával za uplynulé roky s profesionálnym prístupom, pričom si spomenul na jediný neštandardný prípad tendenčného článku.
Naopak, o zneužitie médií sa snažil samotný Kotleba. Krajskí poslanci mu zrušili župný časopis Náš kraj, ktorý využíval na propagáciu seba a svojej strany. Analýza Transparency International ukázala, že k zneužívaniu miestnych médií dochádza v Banskej Bystrici dodnes.
3. Kotleba ako župan je úspešný
Mimovládka Transparency International Slovensko robí pravidelné rebríčky transparentnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Posledné takéto hodnotenie zverejnila v októbri 2015. Na prvom mieste v rebríčku síce skončil Banskobystrický kraj, ktorý vyzdvihli aj za zníženie dlhu, no celkovo kraj až tak pozitívne neskončil.
Transparency poukázala na to, že župa zaznamenala najväčšiu stratu spomedzi všetkých ôsmich krajov. „Takisto prestala využívať elektronické aukcie pri predajoch majetku. Donedávna neboli zverejnené ani majetkové priznania za rok 2014 na stránke župy," priblížil Martin Kollárik z TIS.
Analýzy konštatovali aj to, že len málokde si po voľbách dovolili také okaté stranícke nominácie ako v Banskobystrickom kraji. Do Banskobystrickej regionálnej správy ciest sa dostali viacerí ľudia z prostredia ĽSNS a aj Kotlebova manželka Frederika, hoci na to nemala odborné predpoklady. Predstavitelia strany sa cez kraj dostali aj k župným zákazkám.
Výčitkou TIS bolo aj to, že sa v kraji sa menej súťaží.
Aj keď viacerí voliči ĽSNS argumentujú zamestnávaním Rómov, o ktorom hovorí Kotleba a jeho projekt „Krompáče a lopaty“, ten sa v skutočnosti dotkol menej ako sto ľudí.
Kraj pod vedením Kotlebu prišiel aj o možnosť čerpať eurofondy. Župan ich najprv stopol pre niektoré školy či sociálne domov sám, neskôr ho od nich odstavil štát. Dôvodom bolo, že Kotleba načierno zamestnával svojich ochrankárov.
4. Vystúpenie z EÚ a NATO by Slovensku pomohlo
K hlavnej Kotlebovej agende patrí vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO. Podľa analytikov by malo niečo také ďalekosiahle následky. Riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy Róbert Ondrejcsák vysvetľuje, že vystúpením z NATO by sa Slovensko dostalo do bezpečnostného vákua. „Nemali by sme garantovanú kolektívnu bezpečnosť, pričom vieme, že sami sa takmer pred nikým neubránime,“ vysvetľuje.
Podobne vníma aj ukončenie členstva v Únii. Slovensko by v prípade odchodu ocitlo v politickej aj ekonomickej izolácii, stratilo by základnú príslušnosť k Západu a hrozilo by pričlenenie skôr k východnému bloku. Opustenie EÚ, ktoré by išlo ruka v ruke s koncom v Európskom hospodárskom priestore, čo by malo na krajinu aj rozsiahle ekonomické dosahy.
Beata
Balogová
