BRATISLAVA 14. apríla (SITA) - Osobnou účasťou ozvláštnil filmový festival Febiofest v Bratislave jeden z najvýznamnejších režisérov poľskej a svetovej kinematografie 20. storočia Andrzej Wajda, ktorého tvorbu môžu návštevníci spoznať vďaka retrospektíve jeho filmov uvádzanej na festivale. Bratislavu navštívil spolu s manželkou Krystynou Zachwatowicz, kostýmovou výtvarníčkou a herečkou, ktorá spolupracovala s Wajdom na mnohých jeho filmoch.
Wajda, ktorý dosiahol celosvetové uznanie a získal desiatky rôznych filmových cien, dnes na stretnutí s novinármi zhodnotil niektoré obdobia svojej tvorby. Filmom o holokauste, vojne a povojnovom živote, ktorým sa venoval v začiatkoch podobne ako ďalší poľskí tvorcovia jeho generácie, sa podľa neho nedalo vyhnúť. "My sme boli deti vojny a vedeli sme, že to musíme dostať zo seba. Mnohí naši priatelia vojnu neprežili, a my sme cítili, že musíme byť aj ich hlasom. Tie filmy museli vzniknúť," uviedol 77-ročný režisér. Z tohto obdobia sa na Febiofeste objavil film Popol a diamant o politických udalostiach v povojnovom Poľsku, či Krajina po bitke, kde ukazuje dojímavý portrét človeka, ktorého psychiku poznačila vojna.
V 70. a 80. rokoch sa začal Wajda venovať historickým filmom, pretože sa nemohol vyjadrovať k aktuálnej politickej situácii. "Politická moc vtedy chcela zlikvidovať filmovú školu, ani sovietska vláda nebola nadšená vojnovými filmami." Niektoré námety nosil Wajda desaťročia iba v hlave. "Až po roku 1989 som mohol nakrútiť film o doktorovi Korzcakovi," uviedol Wajda. Snímka, ktorú tiež možno vidieť na festivalovej retrospektíve, vykresľuje životný príbeh lekára a pedagóga, ktorý sa staral o židovské siroty vo Varšavskom gete. Do poslednej chvíle sa snažil uľahčiť svojim chránencom život, v auguste 1942 ho spolu s nimi odviezli a zavraždili v koncentračnom tábore v Treblinke.
Jedno zo sklamaní, ktoré zažil, bolo, že o poľské filmy sa ľudia prestali zaujímať. "Vo svojej naivite som si myslel, že sme bojovali za slobodu všetkých, proti cenzúre, a že potom budem môcť nakrúcať filmy, ktoré som predtým nemohol. Urobil som tri takéto filmy a bol som prekvapený. Starší ľudia uprednostnili sedieť doma pred televízorom v papučiach. Mladí sa v kinách zaujímali o filmy o kung-fu a podobne. Bolo to pre mňa bolestné zistenie," skonštatoval Wajda. "Bol som však veľmi rád, že tí starší v papučiach, aj tí mladí, sa do kín na moje filmy zase vrátili, keď som nakrútil Pána Tadeáša," dodal režisér.
Pred niekoľkými rokmi svetoznámy filmový tvorca založil v Poľsku súkromnú filmovú akadémiu. Je určená pre debutantov, ktorí sa takto môžu stretnúť so skúsenými tvorcami a diskutovať o tvorbe. Navštevujú ju aj dokumentaristi a treťou cieľovou skupinou sú mladí ľudia pred maturitou, ktorí by sa radi stali filmármi a v akadémii môžu absolvovať polročný kurz. Wajdovým snom je popri už existujúcom Centre umenia manga, ktoré vybudoval s manželkou vďaka ich nadácii, vytvoriť ešte galériu s názvom Európa a Ďaleký východ. "Či si to Európa pripúšťa alebo nie, bude musieť lavírovať medzi USA a Ďalekým východom," uviedol režisér.
