BRATISLAVA. Štyrikrát za sebou jasne vyhral parlamentné voľby, ale po poslednom víťazstve riskuje, že vládu nezostaví – podobne ako v roku 2010.
Ak na Slovensku existuje alter ego gréckeho generála Pyrrhosa z Epiru, najskôr sa volá Robert Fico. Podobne ako Fico, aj Pyrrhos v roku 279 pred naším letopočtom síce vyhral bitku pri talianskej Ascule, ale jeho armáda bola tak zdecimovaná, že to vyhodnotil ako prehru.
Keby sa šéfovi Smeru teraz aj podarilo zostaviť vládu, prinajlepšom to bude zlepenec, z ktorého si posledných šesť rokov uťahoval. Jeho víťazstvo v týchto voľbách je tak v podstate jeho tretia veľká prehra v poradí za posledné tri roky.
Séria sa začala v novembri 2013, keď podpredsedu Smeru Vladimíra Maňku v banskobystrických župných voľbách porazilo „vrece zemiakov“ Marian Kotleba. Pokračovala o necelý rok neskôr v prezidentských voľbách, keď ho porazil nováčik Andrej Kiska. A nateraz sa skončilo na jar 2016, keď napriek kampani postavenej na rozdávaní sociálnych balíčkov a strašení utečencami ťažko zostaví vládu.
Napriek tomu hovoriť o Ficovom politickom konci by bolo viac ako predčasné. Jeho politický súper by bol totiž ešte väčší zlepenec ako prípadná Ficova zostava. Napriek zákonitostiam matematiky stále môže byť tretíkrát premiérom.
Smer dostal poverenie, vytvorenie vlády nevzdáva Čítajte Déjà vu so SNS
Stredajšie poverenie zostavením vlády, ktoré dostal Fico od prezidenta Kisku, je akoby klonom 14. júna 2010, keď tiež dostal ako víťaz volieb poverenie od vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča.
Na zostavenie vlády v čase, keď si už pravicové strany na čele s SDKÚ dohadovali posty vo vláde, dostal desať dní. K svojim 62 poslancom mal len deväť zo SNS. Nestačilo mu to na väčšinu v parlamente, a tak šancu dostala Iveta Radičová (SDKÚ), ktorá vládu zostavila so stranami SaS, Most-Híd a KDH.
Aj teraz má Fico so svojimi 49 poslancami „k dispozícii“ 15 zo SNS. Opäť to nestačí na väčšinu.
