BRATISLAVA. Hneď ako utíchlo rozhorčenie väčšiny ľudí zo zvolenia Mariana Kotlebu za banskobystrického župana v decembri 2013, médiá Kotlebovu činnosť v snahe nedať priestor jeho extrémistickým názorom čiastočne ignorovali, čiastočne si všímali županove prešľapy. Dnes uvažujú, ako sa k nemu správať ako k poslancovi v parlamente.
„Najviac mi chýba dôsledná investigatívna žurnalistika v regiónoch na východ od Bratislavy. Kľúčom k riešeniu povolebných prekvapení je zamerať sa na regióny. Intenzívne a poctivo,“ tvrdí Radoslav Sloboda z projektu WatchBBSK, ktorý sleduje dianie v banskobystrickej župe.
Hoci médiá a tretí sektor dlhodobo spochybňujú Kotlebove tvrdenia, koľko župa pod jeho vedením ušetrila a poukazujú na rodinkárstvo, ktoré sa rozmohlo, voľby ukázali, že jeho popularita stúpla. Aj Kotlebovi voliči už v minulosti tvrdili, že sa nerozhodujú podľa správ v médiách.
„Názory, ktoré dlhodobo sledujem v regióne, ale aj parlamentné voľby ukázali, že proti určitému typu informácií v médiách je verejnosť imúnna. Niektoré politické či kultúrne autority sa pre časť ľudí stali málo hodnovernými,“ povedal Filip Roháček, šéfredaktor regionálneho spravodajského portálu BBonline.sk.
Mediálny priestor
Väčšina štandardných médií Kotlebu ako župana buď ignorovala, alebo o ňom písala negatívne. Jeho médiom číslo jedna sa tak stal Facebook, tvrdí Peter Bárdy, šéfredaktor portálu aktuality.sk. „Kotlebovým myšlienkam a kampani ponúkol porovnateľný priestor ako hlavné spravodajstvo televízií. Pritom nečelil kritike a mohol tam bez obalu používať svoj slovník."

Väčšina celoštátnych médií nechcela legitimizovať Kotlebu tým, že by mu poskytovali rovnaký priestor ako štandardným zdrojom, alebo aby posúvali každé jeho škandalózne vyhlásenie do verejného priestoru, vysvetľuje Beta Balogová, šéfredaktorka denníka SME.