Po rušnej ulici v centre Štokholmu kráča Olof Palme s manželkou Lisbet a synom Märtenom. Náhle sa k nim priblíži muž s revolverom a dvakrát vystrelí.
Švédskeho premiéra zasiahne strela zozadu a okamžite umiera, druhý projektil ľahko zraní manželku. Atentátnik uniká.
Dvadsiateho ôsmeho februára uplynulo tridsať rokov od jednej z najzáhadnejších vrážd politika v moderných európskych dejinách.
Vyšetrovatelia zhromaždili dodnes okolo 700 000 rôznych dokumentov, vyšetrovacie spisy zaberajú v regáloch policajných archívov dĺžku 225 metrov. Nepomohla ani vládou vypísaná vysoká odmena sedem miliónov dolárov za informáciu, ktorá by viedla k odhaleniu páchateľa.
Muž mieru
Pre Švédov bola vražda predsedu vlády šokom. Boli hrdí na to, že na rozdiel od väčšiny štátov sveta sa tam vrcholný politik mohol objavovať na ulici bez ochranky.
Palme mal pridelených dvoch osobných strážcov na oficiálne príležitosti, ale po Štokholme bežne chodil bez ich sprievodu. Tak to bolo aj v osudný večer, keď sa s rodinou vracal z kina.
Palmeho násilná smrť bola pre obyvateľov Švédska traumatizujúca aj preto, že ak bol Palme niečím známy, bola to snaha o mier. Bol odporcom vojny vo Vietname a keď počas svojho prvého pôsobenia vo funkcii premiéra umožnil dezertérom z americkej armády usadiť sa vo Švédsku (aj keď nedostali status politických utečencov), vyvolalo to medzi oboma krajinami napätie.
Neskôr pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Iránom a Irakom. Okrem toho bol vytrvalým kritikom apartheidu, čo neskôr ovplyvnilo aj vyšetrovanie jeho vraždy.
Je celkom pochopiteľné, že takýmito názormi si získal veľa obdivovateľov, ale aj nepriateľov. To, či bolo motívom na zavraždenie Palmeho jeho politické pôsobenie, zostáva rovnakou záhadou, ako identita strelca.
Prvé kroky polície a vlády po atentáte boli pomerne chaotické. Viazla komunikácia, málokto vedel, čo má robiť, nastali problémy v spolupráci medzi políciou a prokuratúrou. Švédsko nebolo na niečo také pripravené. Politickú vraždu nezažilo od roku 1792, keď v opere zastrelili kráľa Gustáva III.
Podozrivých pribúda
V súvislosti s prípadom najskôr zadržali Victora Gunnarssona. V jeho dome sa našli tlačoviny odsudzujúce Palmeho, takže motív by mal. Nepodarilo sa však dokázať, že v čase vraždy sa nachádzal na mieste činu. Nedokázal ho identifikovať svedok, ktorý ho pôvodne vraj videl, ani Palmeho manželka.
Polícia sa potom zamerala na takzvanú kurdskú stopu. Za vraždou vraj stála Kurdská strana pracujúcich (PKK), ktorú švédska vláda začiatkom 80. rokov označila za teroristickú organizáciu. V tejto fáze vyšetrovania sa prepojenie PKK so zabitím Palmeho nepodarilo preukázať a všetkých obvinených prepustili.
Neskôr sa však opätovne objavila v nečakanej súvislosti.
