Keď 9. apríla 1865 kapitulovala armáda generála Roberta Leeho, bola to predzvesť konca ničivej občianskej vojny, aj keď iné južanské armády ešte pokračovali v boji. Organizovaný odpor sa však už rúcal.
Prezident Abraham Lincoln len mesiac predtým zložil druhú prezidentskú prísahu. V dave pred Kapitolom vo Washingtone bol aj známy herec John Wilkes Booth, ktorý prezidenta o niekoľko týždňov zavraždil. Už vtedy bol pri Lincolnovi veľmi blízko, ale ešte nestlačil spúšť.

Únos alebo vražda?
Jeho myšlienky sa však predtým uberali iným smerom. So spoločníkmi usúdil, že živý Lincoln by za istých okolností bol užitočnejší ako mŕtvy. Rozhodli sa teda, že prezidenta unesú. Sedem sprisahancov ho plánovalo previezť do Richmondu, hlavného mesta južanskej Konfederácie, ako rukojemníka, ktorého by vymenili za vojakov Konfederácie.

Pôvodne chcel Booth uniesť Lincolna z divadla, neskôr zmenil taktiku a jeho skupina sa mala prezidenta zmocniť, keď pôjde kočom do vojenskej nemocnice. Podľa väčšiny zdrojov to malo byť 17. marca, podľa niektorých o tri dni neskôr. V podstate na tom nezáleží, lebo Lincoln zmenil svoj program a únoscovia naňho čakali márne. Ak Booth nechcel, aby desaťtisíc dolárov, ktoré do akcie údajne investoval, vyšlo nazmar, musel rozmýšľať, ako ďalej. Už inaugurácia ukázala, že dostať sa k prezidentovi nie je príliš ťažké.
Booth, veľký stúpenec Konfederácie, sa rozhodol, že prezidenta treba zabiť. Keď počúval Lincolnov prejav z 11. apríla, v ktorom prezident vyhlásil, že nastal čas udeliť volebné právo aj černochom, jednému zo svojich spoločníkov povedal: „To je jeho posledný prejav.“
Krviprelievanie v divadle
Blížila sa Veľká noc a plagát Fordovho divadla vo Washingtone hrdo hlásil, že na Veľký piatok príde na hru Náš americký bratanec prezident Lincoln s manželkou, aj vrchný veliteľ armády Únie Ulysses Grant s manželkou. Boothovi sa tak naskytla možnosť zbaviť sa nie jedného, ale dvoch vysokých predstaviteľov nenávideného Severu. Vlastne prečo by sa mal uspokojiť s dvoma?