BRATISLAVA. Odmietavý postoj pravicových strán k Smeru sa začína meniť. Slovensko sa tak posunulo bližšie k pravo-ľavej vláde.
Ak by rokovania o nej zlyhali, východiskom zo situácie by bola pravdepodobne úradnícka vláda.

Otočenie Mostu-Híd
Po tom, čo v sobotu ohlásila preferenciu vlády so Smerom SNS, nevylučuje túto myšlienku už ani Most-Híd. Ten v sobotu narýchlo zvolal rokovanie vedenia.
„Predsedníctvo dáva mandát predsedovi strany na rokovania, ktoré môžu viesť k vzniku stabilnej vlády, ale zároveň rešpektujú programové priority strany,“ vyhlásil po rokovaní strany jej šéf Béla Bugár.
Čaká sa tak na reakciu Siete, ktorá zrejme zvolá predsedníctvo. Bugár pritom vyzval ku kompromisom aj ostatné pravicové strany.
Most-Híd pôvodne na rokovania so Smerom odmietol ísť.
Strana reagovala najmä na slová lídra SNS Andreja Danka, podľa ktorého by vláda pod vedením Richarda Sulíka a SaS spôsobila chaos. Snem SNS preto odhlasoval, že pred touto možnosťou by strana radšej uprednostnila úradnícku vládu. To podľa Mostu znamená nemožnosť vytvorenia stabilnej pravicovej vlády.
Ochota rokovať so Smerom podľa Bugára ešte neznamená aj dohodu ísť s ním do vlády. Závisieť to podľa neho bude od programovej zhody.
Otočenie Mostu by zrejme mohlo mať aj vnútrostranícke dôsledky. Podľa informácií z radov strany by totiž kvôli spolupráci so Smerom mohli odísť viacerí zo zvolených poslancov. Hovorí sa najmä o Lucii Žitňanskej, Františkovi Šebejovi či Petrovi Kresákovi.
Bugár však zdôraznil, že zámer rokovať so Smerom podporilo predsedníctvo jednohlasne. Zmenu postoja ohlásil po boku so Žitňanskou.

Ako ďalej Sieť?
V prípade, že by Smeru prikývla aj Sieť, by podobný scenár hrozil aj v strane Radoslava Procházku. V jej radoch by odchod zrejme zvažoval najmä Miroslav Beblavý, ktorý sa tento týždeň vzdal aj funkcie podpredsedu strany. Šlo o reakciu na utajované stretnutie Procházku s Robertom Kaliňákom, čo podľa Beblavého vážne narušilo jeho dôveru v predsedu strany.
Zo Siete by však mohli odísť aj ďalší. V zákulisí sa skloňujú najmä mená Kataríny Cséfalvayovej či Kataríny Macháčkovej.
Ani to by však nemuselo narušiť možnosť vytvorenia pravo-ľavej vlády. Andrej Danko po sneme povedal, že Sieť považuje za stabilnú stranu s riadnymi štruktúrami. To, že niektorí ľudia nesúhlasia s jej krokmi, je podľa neho normálne. Na stabilnú vládu však podľa Danka treba aspoň 80 poslancov.
"Problém nie je pravica alebo ľavica, ale to, či tu bude deštrukcia, alebo nie," uviedol šéf SNS.
Strany Smer, SNS, Most-Híd a Sieť pritom majú dokopy podľa volebných výsledkov celkovo 85 poslancov.
Líder OĽaNO Igor Matovič v reakcii na aktuálne dianie povedal, že vývojom situácie je sklamaný. "Veríme, že žiadna demokratická strana nepodľahne pokušeniu vládnuť so stranou Smer a nepodvedie takto svojich voličov," povedal Matovič.
Poverenie na zostavenie vlády od prezidenta má zatiaľ stále Smer na čele s Robertom Ficom. Čas na to má do piatku. Ak by sa mu to nepodarilo, nasledovať by mali rokovania pod vedením Sulíkovej SaS. Po tom, čo Danko avizoval absenciu na týchto rozhovoroch, však možnosť stredo-pravej vlády padla.

Beata
Balogová
