BRATISLAVA. Sedem ministerstiev pre Smer, tri pre nacionalistickú SNS, dve pre Most-Híd a jedno pre Sieť. Predsedom vlády bude zrejme opäť Robert Fico, Smer však bude mať aj post podpredsedu vlády pre investície, ktorého právomoci sa majú výrazne posilniť v oblasti čerpania eurofondov. Po stredajšom rokovaní štyroch strán je už známe, v akom pomere si rozdelia ministerstvá.
Mená ministrov Fico ešte neoznámil. Podľa informácií SME rokovanie lídrov stroskotalo na dohode o ministrovi zdravotníctva, ktorého bude nominovať Smer. V rokovaní budú pokračovať vo štvrtok ráno. Fico však bude ešte predtým informovať prezidenta Andreja Kisku, ktorý mu dal poverenie zostaviť vládu do piatka. Potvrdil to prezidentov hovorca Roman Krpelan.
Pravicové strany v novej vláde asi len ťažko presadia zásadnejšie zmeny v ekonomike. Nezískali totiž žiadne z vyslovene dôležitých ekonomických ministerstiev, ako sú financie, hospodárstvo či práca a sociálne veci, ktoré si ponechal Smer.
Politológ Pavol Baboš hovorí, že pomer pri rozdelení ministerstiev ho neprekvapuje. „Smer si dôsledne postrážil počet mandátov, ktoré získal vo voľbách, a premietol ich aj do obsadenia ministerstiev,“ hovorí. Pre pravicové strany v koalícii je to podľa neho zlá dohoda.

Ministri Smeru sa nemenia
Viacerí ministri z končiacej jednofarebnej vlády Smeru majú takmer isté ministerstvá aj v štvorkoalícii. Napriek údajným protestom pravicových strán Most-Híd a Sieť Smer obsadil ministerstvo vnútra, ktoré bude opäť riadiť Robert Kaliňák. Ministrom zahraničných vecí zostáva Miroslav Lajčák, ministrom financií Peter Kažimír, ministrom práce Ján Richter a ministrom kultúry Marek Maďarič. Nominanti Smeru na ministerstve zdravotníctva a hospodárstva sú otázni. Pri problematickom rezorte zdravotníctva sa hovorí aj o možnosti, že by ho viedol nestraník.
Rozdeľovaniu eurofondov by podľa informácií SME mohol šéfovať opäť Ľubomír Vážny, ale už s výrazne posilnenými právomocami.
„Ak zostane Kaliňák ministrom vnútra, je to výsmech pravicovým stranám, najmä Mostu, a to aj v súvislosti s kauzou Hedvigy Malinovej,“ hovorí Baboš. Výraznejšie zmeny v oblasti spravodlivosti či menšín sa tak podľa neho počas ďalších štyroch rokov nedajú očakávať.
