BANSKÁ BYSTRICA. Modrotlač, indigom nafarbená látka s tlačenými vzormi, sa dostala na naše územie v 18. storočí.
Neskôr prenikla aj do ľudového odevu a technika modrotlače sa stala významným fenoménom remeselnej zručnosti našich predkov.
Po zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa stala čakateľom zápisu do zoznamu UNESCO.
Zostal jediný
V Banskej Bystrici predstavil túto techniku na pôde regionálneho centra Ústredia ľudovej umeleckej výroby náš jediný aktívny modrotlačiar Matej Rabada z Dolného Kubína.
„Keby sa tejto chvíle dožili naši starí majstri, určite by boli nadšení,“ povedal na margo kandidatúry modrotlače do tohto významného zoznamu. Tento proces je veľmi náročný na doloženie dôkazov o tradičných hodnotách i opodstatnenosti spoločenského, historického a kultúrneho významu príslušného prvku.
Veľký kus práce tu odviedlo Múzeum ÚĽUV-u v Bratislave. „Postupne sa nám podarilo zozbierať viac ako 2 400 predmetov súvisiacich s modrotlačou, ako sú tlačiarenské formy, folklórne prvky, dekoračné predmety, vzorkovníky a podobne. Okrem toho sme sústredili okolo 100 kusov odevov a doplnkov z modrotlače.
Zápis je náročný aj administratívne. Teraz sme v polohe čakateľa, čo je prvý nevyhnutný krok. O samotný zápis požiadame v rámci overeného diplomatického postupu spoločne s Českom, Nemeckom a Rakúskom na budúci rok,“ uviedla riaditeľka múzea Libuša Jaďuďová.
Technika modrotlače sa dostala na územie Slovenska z Holandska a Nemecka v 18. storočí. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí a v priebehu 19. storočia prenikla aj do ľudového odevu a rozvetvila sa do regionálne i lokálne rozmanitých podôb.
Okrem modro-bielej modrotlače sa vyrábala aj so žltým, zeleným, bledomodrým alebo oranžovým dekórom. V polovici minulého storočia bolo na Slovensku činných viac ako 30 modrotlačiarskych dielní. Ich produkcia smerovala predovšetkým na vidiek, do oblastí, kde sa ľudia odievali do krojov.
So zmenou spoločenských pomerov a zánikom drobnej remeselnej výroby modrotlač takmer zanikla. Vďaka ÚĽUV-u a jeho snahe oživovať tradičné ľudové remeslá nakoniec prežila až dodnes.
Mesačne vyrobí 160 metrov látky
Mateja Rabadu z Dolného Kubína zaujala technika modrotlače ako študenta textilného dizajnu na strednej a neskôr na vysokej škole.
„V rodine som nemal žiadnych predkov, ktorí by sa modrotlačou zaoberali. Pre mňa to bola skôr výzva, pretože táto technika je veľmi jedinečná a náročná,“ hovorí. Modrotlačou sa zaoberá od roku 2012.
Vlani si zriadil v Párnici neďaleko okresného mesta veľkú dielňu a od začiatku tohto roku prevádzkuje výrobu modrotlače ako živnostník.
„Zohnať recepty na farby bola len desatina úspechu, oveľa náročnejšie bolo nájsť zdroje surovín, formy a zvládnuť samotnú techniku vo väčšom meradle,“ približuje svoje začiatky. „Táto práca je taká náročná, že sa nedá vykonávať len ako záľuba. Do jednej farbiarskej kade sa mi vojde desať metrov látky a len tlačenie mi trvá zhruba osem hodín. Okrem toho, že používam i modernejšie metódy, ako je sieťotlač, sa v podstate ručný charakter tejto metódy nezmenil,“ hovorí o súčasnosti.
Mesačne vyrobí Matej Rabada 160 metrov látky v šírke 140 centimetrov. O odberateľov nemá núdzu. Okrem predajní ÚĽUV- u patria medzi nich aj súkromné osoby.
