BRATISLAVA. Z programových priorít zameraných na Rómov vyplýva, že vláda bude pokračovať v represívnej politike, ktorú používala doteraz a ktorá jej vôbec nevychádza, zhodujú sa odborníci na menšiny.
Naznačuje to aj veta, že vláda chce sprísnenie pravidiel pri dávkach pre ľudí, ktorí odmietajú pracovať, tvrdí Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry. Už predchádzajúca vláda pritom zaviedla povinnosť časť dávky odpracovať. V skutočnosti novela zákona o hmotnej núdzi podľa Lajčákovej nič pozitívne nepriniesla a mala opačný efekt.
„Pripomína mi to rok 2013, keď zvíťazil Marian Kotleba v župných voľbách a všetci sa predbiehali, kto navrhne prísnejšie opatrenia proti Rómom. Mám pocit, že vládne strany nepochopili odkaz týchto volieb. Táto hra na prísneho funguje len pre jedného hráča, ktorého medzi sebou strany nechceli mať,“ povedala Lajčáková.
Ingrid Kosová: Kotleba sa priamej konfrontácii zvyčajne vyhýba Čítajte Politické strany roztočili špirálu, kto bude tvrdší na menšiny. Celkovo je vláda v tejto oblasti málo reformná a hoci si strana Most-Híd obhájila niekoľko svojich tém, tie ani zďaleka neodrážajú šírku menšinovej problematiky, tvrdí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Okrajová téma
Okrem sociálnych dávok sa programové východiská dotýkajú rómskej problematiky aj v bodoch o podpore práce v sociálne zaostalých komunitách či boji s úžerou. Pokus o zlepšenie situácie segregovaných Rómov sa dá vidieť aj v bodoch o zmene v systéme školstva, znižovaní nezamestnanosti, posilnenie občianskej výchovy proti extrémizmu.
„Stotisíc pracovných miest môže byť opatrenie pre stotisíc Rómov alebo pre nula Rómov. Nie sú schopní ani pomenovať, na akú skupinu sú tieto opatrenia cielené,“ povedal Oravec.
