BRATISLAVA. Mladí ľudia na Slovensku pijú v porovnaní s ich rovesníkmi z ostatných krajín Európy a Severnej Ameriky nadpriemerná veľa sladených nápojov. Na Slovensku pije každé štvrté dievča a každý tretí chlapec vo veku 15 rokov sladené nápoje každý deň, kým napríklad na Ukrajine je to len 12 percent dievčat a 17 percent chlapcov a vo Fínsku len jedno percento dievčat a päť percent chlapcov.
Vyplýva to z Medzinárodnej štúdie Health Behaviour in School-Aged Children (HBSC), ktorá informuje o zdraví a správaní školákov z viac než 40 krajín Európy a Severnej Ameriky. Výskum sa zameriaval na zdravie, životný štýl a rizikové správanie u žiakov základných škôl vo veku 11, 13 a 15 rokov. Štúdiu uskutočnili v školskom roku 2013/2014, dotazník na Slovensku vyplnilo 10 179 žiakov.
"Medzinárodná správa sumarizuje a vyhodnocuje údaje od 219 460 školákov a na jej príprave sa podieľalo viac ako 300 výskumníkov. Vďaka nej vieme, ako sa slovenskí školáci líšia od svojich rovesníkov v ostatných krajinách i to, ako sa mení ich zdravie a vzorce správania," uviedla koordinátorka slovenského HBSC tímu a prednostka Ústavu psychológie zdravia Lekárskej Fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Andrea Madarasová Gecková.
Slovenskí školáci majú v porovnaní s priemerom HBSC krajín tiež častejšie skúsenosti s užívaním tabaku, a to najmä vo veku 13 a 15 rokov. Kým na Slovensku fajčí aspoň raz týždenne 18 percent dievčat a 16 percent chlapcov vo veku 15 rokov, vo Veľkej Británii je to len osem percent dievčat a šesť percent chlapcov a v Nórsku len tri percentá dievčat a päť percent chlapcov.
Nadhmotnosť a obezita je u slovenských školákov vo všetkých vekových skupinách na úrovni HBSC priemeru. Výskyt nadhmotnosti a obezity nepresiahol v skupine dievčat 10 percent a v skupine chlapcov sa pohyboval medzi siedmimi percentami pri 11-ročných a 15 percentami pri 15-ročných.
Podľa výskumu sa slovenskí chlapci zapájajú do bitky častejšie ako ich rovesníci z ostatných krajín. Kým každý piaty slovenský chlapec vo veku 13 a 15 rokov sa zapojil do bitky aspoň 3-krát v uplynulom roku, vo Fínsku je to len sedem až osem percent chlapcov v tomto veku. Alarmujúcim zistením je vysoký výskyt aktérov šikanovania medzi slovenskými školákmi. K šikanovaniu spolužiakov sa na Slovensku priznalo 11 percent dievčat a 17 percent chlapcov vo veku 15 rokov, v Českej republike to boli len tri percentá dievčat a päť percent chlapcov.
Slovensko patrí tiež do prvej desiatky krajín podľa počtu žiakov, ktorí sa venujú fyzickej aktivite každý deň. Slovensko sa však umiestnilo v prvej desiatke krajín aj podľa počtu žiakov, ktorí strávia pri televízii dve a viac hodín denne. Opačná situácia bola v Maďarsku, ktoré sa zaradilo medzi krajiny s najnižším počtom školákov tráviacich nadmerné množstvo času pri televízii.
Výskum tiež odhalil, že slovenským školákom sa v porovnaní s ich rovesníkmi z iných krajín komunikuje s matkou aj otcom ťažšie. Umiestnili sa v týchto indikátoroch medzi 10 krajinami s najnižším počtom školákov, ktorí uviedli, že ich komunikácia s matkou aj otcom je ľahká. Kým na Ukrajine a v Maďarsku až 70 percent chlapcov a 81 percent dievčat vo veku 15 rokov považuje komunikáciu s otcom za ľahkú, na Slovensku je to len 40 percent chlapcov a 64 percent dievčat.
Štúdia sa tiež venovala spokojnosti žiakov so školou. Slovensko aj Česká republika patria ku krajinám s najnižším počtom školákov, ktorým sa páči v škole a ktorí vnímajú, že ich spolužiaci sú priateľskí a milí. Opačná situácia je napríklad v Maďarsku, Poľsku a Ukrajine, ktoré sa vyznačovali nadpriemerne vysokou mierou spokojnosti školákov so školou, a to napriek tomu, že vnímaná opora spolužiakov bola vzhľadom k ostatným krajinám HBSC podpriemerná.
