BRATISLAVA. Teroristické útoky v Bruseli opätovne otvorili diskusiu o spolupráci tajných služieb v Európe. O jej vzniku sa hovorilo už po vlaňajších útokoch v Paríži, členské štáty sa však s jej vytvorením neponáhľajú.
„Jediné, čo môže európske krajiny dotlačiť k zmene tohto správania, je vystavenie Európskej únie nebezpečenstvu, ktoré je teroristického a medzinárodného charakteru,“ povedal bezpečnostný analytik Ivo Samson.
O nedostatočnej cezhraničnej spolupráci spravodajských agentúr sa pritom hovorí už roky. Informácie si síce vymieňajú, no v obmedzenej miere a zväčša neúplné.
Cez víkend vyhlásili pohotovosť
K útokom v Bruseli došlo napriek niekoľkodňovému stavu vysokej pohotovosti, ktorý vyhlásilo Belgicko ešte cez víkend. „Útoky svedčia o tom, že belgickým spravodajcom a spolupracujúcim službám sa nepodarilo preniknúť do siete, ktorá prepája teroristov a ktorú sa im podarilo vybudovať,“ dodal Samson.
Zázemie džihádisticky orientovaných ľudí so sklonmi k terorizmu je pritom v Bruseli rozvinuté pomerne široko. „Je tu taká logistika ľudí a celých ich skupín, že možnosti útokov na dopravné, kultúrne či iné centrá, sú pomerne veľké,“ doplnil český expert na terorizmus Andor Šándor.
Tajným službám sa zatiaľ nedarí nasadiť informátorov do buniek teroristov z dôvodu, že tie sú veľmi malé. Na rozdiel od veľkých organizácií so stovkami ľudí je tak infiltrácia oveľa ťažšia, ale aj namáhavejšia. Druhým, no ešte väčším problémom sa však ukazuje vzájomné odovzdávanie aj tých informácií, ku ktorým sa tajné služby jednotlivých štátov dostanú.

Európska tajná služba?
Pred hrozbami terorizmu a ďalšími útokmi pomerne pravidelne varuje európsky policajný úrad Europol. Po útokoch na redakciu francúzskeho časopisu Charlie Hebdo posilnili úrad o samostatné protiteroristické centrum. Vlaňajšie útoky v Paríži však vyústili do návrhov na ďalší krok, a to vytvorenie európskej tajnej služby.