BRATISLAVA. Katolícki veriaci na Bielu sobotu počas dňa spomínajú na mŕtveho Krista, prichádzajú do kostolov a v tichosti sa modlia pri Božom hrobe alebo pri kríži.
Vo večerných hodinách sa však už radujú z jeho zmŕtvychvstania.
Radostná slávnosť vzkriesenia
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania sa v rímskokatolíckej cirkvi začína na Bielu sobotu večer po západe slnka.
Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia. Veriaci spolu s duchovnými očakávajú Kristovo zmŕtvychvstanie. Cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
V Katedrále sv. Martina v Bratislave bude vigíliu sláviť arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský spolu s pomocným biskupom Jozefom Haľkom.
V hlavnom chráme Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR - v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch obrady veľkonočnej vigílie bude viesť vojenský ordinár biskup František Rábek.
Súčasťou je posvätenie ohňa a sviece
Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý.
Súčasťou obradov veľkonočnej vigílie je posvätenie ohňa a veľkonočnej sviece - Paškálu, čítania zo Starého zákona, posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, svätá omša s veľkonočnými spevmi a na záver slávnostná procesia zmŕtvychvstania Pána. Vo viacerých chrámoch sa vykonáva krst, prípadne birmovka dospelých.
V gréckokatolíckej cirkvi sa na Veľkú sobotu slávenie začína ráno Jeruzalemskou nadhrobnou utierňou. Večer sa v kostoloch slúži Liturgia sv. Bazila Veľkého. Súčasťou slávenia sú čítania zo Starého a Nového zákona, biskupi udeľujú sviatosť krstu a myropomazania (birmovania) dospelým.
