BRATISLAVA. Počas najbližších štyroch rokov dovŕši plnoletosť vyše dvadsaťtisíc Rómov v osadách na celom Slovensku. Vláda bude čeliť veľkej výzve, ako týchto ľudí zamestnať, aby sa neprepadli do chudoby a nežili len zo sociálnych dávok.
Tento problém treba riešiť oveľa urgentnejšie, keďže sa do parlamentu dostala aj Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú vedie Marian Kotleba. Tá si svoj program založila aj na trestaní „cigánskych parazitov“ žijúcich iba zo štátnych peňazí.
Očakáva sa, že ak sa vládne strany nebudú naplno venovať rómskej problematike, môže to nahrávať extrémistickým stranám.
Vypuklý je východ
Podľa Atlasu rómskych komunít, ktorý vyšiel v roku 2013, žije na Slovensku okolo 400-tisíc Rómov. Takmer polovica z nich býva v osadách na okrajoch obcí alebo v segregovaných komunitách mimo obcí.
A práve v týchto osadách dosiahne počas najbližších štyroch rokov plnoletosť vyše 24-tisíc Rómov. Vypočítal to Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti na základe podkladov z Atlasu. Tento počet zahŕňa len Rómov v osadách, nie tých, čo žijú rozptýlene medzi väčšinovým obyvateľstvom.
„Zhruba desaťtisíc z nich žije v Prešovskom, deväťtisíc v Košickom kraji a zvyšných päťtisíc v iných častiach Slovenska,“ sumarizuje Páleník s tým, že týmto mladým ľuďom treba pomôcť s hľadaním práce, pretože v blízkosti osád žiadne príležitosti nemajú.
Otázne je, ako to chce vláda urobiť a či na to bude politická vôľa. V programových prioritách sa Rómovia spomínajú len okrajovo a navyše veľmi všeobecne.
Koaličné strany sa dohodli, že podporia prácu v sociálne zaostalých komunitách a sprísnia poberanie dávok pre ľudí, ktorí odmietajú pracovať. Čo presne pod tým myslia, zatiaľ nevedno.
Doterajšie snahy zlyhali
S riešením treba začať už v školách, hovorí splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. Ak by sa viac Rómov dostalo do škôlok a potom do normálnych, nie špeciálnych tried, neskôr by sa to odrazilo aj na ich zamestnanosti.
