BRATISLAVA. František Mindár z Nemšovej v okrese Trenčín sa živil stavebníctvom. Až dovtedy, kým mu odberatelia neprestali vyplácať faktúry, čo ho postupne dostalo do krachu. Keď ako hlava päťčlennej rodiny nebol schopný platiť si ani zdravotné a sociálne poistenie, myslel si, že sa mu už nič horšie nemôže stať. Potom jeho 16-ročnému synovi Ferkovi museli amputovať nohu s rakovinovým nádorom.
Aby sa mohol o syna postarať, Mindár nepracuje a poberá na syna 220-eurový príspevok v práceneschopnosti. Jeho manželka zatiaľ pracuje za minimálnu mzdu 405 eur v hrubom.
Pre exekúcie im hrozí, že prídu o staré auto, ktoré si za posledné peniaze kúpili, aby mohli chodiť so synom do 150 kilometrov vzdialenej nemocnice.
„Na všetko máme exekúcie, lebo nebolo z čoho platiť zdravotné ani sociálne poistenie. Nikoho nezaujíma, že to nie je moja vina a že mám ťažko chorého syna,“ vraví Mindár.
Žena mu zomrela skôr ako umožňuje zákon. Ľudia sa mu vyzbierali na dlžnú sumu Čítajte Štát má byť férový
Príbeh tejto rodiny ilustruje, ako spoločnosť nevie riešiť prípady ľudí, ktorí nepasujú do tabuliek a noriem, upozorňuje Ľudmila Kolesárová, marketingová manažérka charitatívnej organizácie Dobrý anjel. Vo všeobecnosti je podľa nej v poriadku, ak sa od dlžníka vymáhajú dlhy, ale systém nemyslí na špecifické prípady ľudí ako je rodina Mindárovcov.
„Pán Mindár nie vlastnou vinou dlhuje štátu peniaze, jeho syn nie vlastnou vinou ochorel, ale napriek tomu musia riešiť existenčné problémy v čase, keď by mali synovi zabezpečiť čo najkvalitnejšiu stravu či lieky,“ povedala Kolesárová.
Aby rodina vôbec prežila, Dobrý anjel v súčasnosti prispieva Mindárovcom sumou 130 eur mesačne. Rovnakým spôsobom organizácia pomáha ďalším asi trom tisícom rodín, ktoré sú v podobnej situácii. Viackrát podľa Mindára pomohlo aj mesto Nemšová, napríklad pri problémoch s platbami za vodu.
Aby štát pristupoval férovo k ľuďom, ktorí sa nejakým spôsobom vymykajú z normálu, Občianske združenie Equity spustilo v stredu kampaň Všetci sme nenormálni. Kampaň spojenú so súťažou v školách o rovnosti a rovnocennosti združenie organizuje pod záštitou ombudsmanky Jany Dubovcovej v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Mediálnym partnerom je aj denník SME.
Rizikové povolanie
Problémy pána Mindára sa začali v roku 2008, keď mu odberatelia v dôsledku krízy prestali uhrádzať faktúry a nemal z čoho zaplatiť odvody. Do troch mesiacov nastúpili exekútori, ktorí začali vymáhať dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení.
„Urobili sme, čo bolo dohodnuté, ale dostali sme po 20 či 30 eur, prípadne vôbec nič. Bolo to podobné ako pri Doprastave a Váhostave,“ povedal Mindár.
Stavebníctvo je na Slovensku podľa analytického webu Finstat najrizikovejšie povolanie. Stavbári v roku 2014 čelili vymáhaniu dlhov prostredníctvom súdov viac ako ľudia z ktorékoľvek iného odvetvia. Ukázala to analýza asi 90-tisíc súdnych platobných rozkazov.
Sanitky odmietajú
Po rokoch finančných problémov Mindákovi zomrel vlani po ťažkom úraze svokor. Už v tom čase sa Františkov syn Ferko sťažoval na bolesť v kolene.
„V júni hral v škole futbal, spadol, opuchlo mu to. Až neskôr sa prišlo na to, že je to rakovina,“ povedal Mindár.
Po celý čas diagnostiky a liečby musel Ferko cestovať medzi Nemšovou a Bratislavou. Otec Mindár bol nútený kúpiť si staré ojazdené auto za päťsto eur. Na to, aby mu štát preplatil 300-kilometrové spiatočné cesty a poplatky za niekoľkohodinové parkovanie pri nemocnici, nemá nárok, pretože úrady mu vedia poskytnúť sanitku.
Rodiny s onkologickými pacientmi však podľa Kolesárovej sanitky často odmietajú, pretože neprepravujú len jedného pacienta, ale zvážajú a rozvážajú ľudí po celom regióne. Ľudia s rôznymi chorobami tak potom cestujú spolu v stiesnenom priestore.
„Keď majú choré malé dieťa podstupujúce chemoterapiu, tak nechcú, aby sa infikovalo od iných ľudí v sanitke,“ hovorí Kolesárová.
Príprava na život
Ferkov otec verí, že syn sa po amputácii definitívne vyliečil a pripravuje sa na ďalší život. Od septembra by mohol nastúpiť do školy. Keďže sa chce stať kuchárom, Mindár mu vybavil aj kuchársky kurz v rámci dobrovoľníckeho projektu Dobrá duša.
„Moje plány choroba nezmenila, chcem ísť ďalej,“ povedal Ferko.
Ďalšia Ferkova liečba bude podľa Kolesárovej trvať ešte dva roky. Bude za ňou musieť cestovať každý týždeň. Ďalšie náklady sú spojené so zotavovaním.
„Imunita onkologických pacientov je nulová. Štát síce z poistenia hradí liečbu, ale vitamíny, kvalitnejšie potraviny či niektoré lieky po liečbe, si musia pacienti a ich príbuzní zaplatiť sami,“ vyratúva Kolesárová.
Upozornila, že Ferko sa bude pravdepodobne vyrovnávať aj s reakciami okolia. Aj o tom má byť podľa nej kampaň o férovom prístupe k ľudom.
„Poznáme dievčatá, ktoré si na rok prelepia zrkadlá a nepozerajú sa na seba. Nie preto, že sa nepáčia samy sebe, ale preto, že sa na seba pozerajú očami svojho okolia,“ vraví Kolesárová.
