SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
ROZHOVOR

Odborník: S naším školstvom by nepohol ani Komenský

Odborník na regionálne školstvo Vladimír Burjan hovorí, že mnohí experti by dnes funkciu ministra odmietli, pretože nevidia šancu presadiť potrebné zmeny.

Vladimír Burjan Vladimír Burjan (Zdroj: SME - Gabriel Kuchta)

Ako vnímate nové vedenie ministerstva?

„Slušnosť káže vopred neodsudzovať a dať šancu. Je nezdvorilé sa kriticky vymedzovať voči niekomu, kto je v úrade 24 hodín. Je však pravda, že pán Plavčan nie je celkom neznáma osoba, pretože na ministerstve pôsobí už dvadsaťpäť rokov. Dovoľuje to mať istú predstavu o tom, čo od neho možno čakať.“

Je kuriózne, že ešte ani nebol uvedený do funkcie a už sú proti nemu spisované petície.

„To sa nestalo za sedemnásť predošlých ministrov. Svedčí to o tom, že voľba nebola urobená šťastne. Najmä vysokoškolské prostredie, odkiaľ prichádza aj petícia proti nemu, nevníma jeho doterajšie pôsobenie vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie vysokých škôl pozitívne. Bol ním osem rokov, a preto je spoluzodpovedný za viaceré zlé veci, ktoré sa diali s vysokými školami. Máme tu problém, že desaťtisíce našich najlepších maturantov utekajú do zahraničia. Ale oni už utekajú niekoľko rokov. Ako riaditeľ sekcie o tom musel vedieť. Robilo sa s tým niečo?“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

A aký je nový minister z pohľadu regionálneho školstva?

„Nie je dobré, že bol vymenovaný niekto, kto s regionálnym školstvom nemá takmer žiadne skúsenosti. Nedá sa asi povedať, že o základných a stredných školách nič netuší, iste sedel na mnohých gremiálnych poradách, kde o nich bola reč. Pravdepodobne však s regionálnym školstvom bližšie do kontaktu neprichádzal, čo je v súčasnej situácii problematické.“

Je už tradíciou, že všetci doterajší ministri školstva pochádzali z akademického prostredia.

„Áno, je to tradícia, ale nie veľmi šťastná. Prevažná väčšina agendy ministerstva sa totiž týka regionálnych škôl. Regionálne školstvo je veľké, spotrebúva najviac peňazí, je v ňom najviac ľudí i problémov. Práve preto by bolo oveľa lepšie, keby minister bol expertom na základné a stredné školy. To sa však zrejme tak ľahko nestane. Asi si nevieme predstaviť, že by sa ministrom stal úspešný riaditeľ strednej školy a následne by mal rokovať napríklad s rektorskou konferenciou.“

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Nový minister školstva toho veľa nepresadí, myslí si Beblavý Čítajte 

Nemal by autoritu?

„U nás stále ešte prežíva kastovanie a titulománia, ktoré sme zdedili z Rakúsko-Uhorska. Aj preto je možno rozumnejší model, ktorý majú v Slovinsku, Poľsku či vo Fínsku. Majú dvoch ministrov školstva, jeden má na starosti regionálne školy, druhý vysoké školy, vedu a výskum. Náš minister k tomu všetkému ešte musí aj otvárať štadióny. Pritom vo Fínsku majú dvoch ministrov školstva, ale iba jedno ministerstvo. Neboli by potrebné dve budovy s päťsto zamestnancami, obaja ministri by sa pohodlne zmestili do jednej spoločnej.“

Akí silní sú v súčasnosti štátni tajomníci?

„Aký silný môže byť štátny tajomník, keď aj minister školstva je príliš slabý? Bez ohľadu na to, kto tú funkciu zastáva, u nás je zle nastavená. Minister má v mnohých ohľadoch príliš malé právomoci. Keďže ide o veľké objemy peňazí, mnohé zásadné rozhodnutia robí minister financií. Zároveň je školstvo rozptýlené do viacerých rezortov, máme zdravotnícke školy, poľnohospodárske školy, niektoré školy riadi ministerstvo obrany. Keď minister školstva chce niečo zmeniť na všetkých školách, musí to konzultovať s polovicou vlády. Ďalšia vec sú príliš silné lobistické skupiny. Minister chce niečo presadiť a ZMOS (pozn.: Združenie miest a obcí Slovenska) alebo priemyselné loby povedia nie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Pedagogické fakulty údajne produkujú takmer nepoužiteľných ľudí. To môže minister nejako ovplyvniť?

„Minister s tým nevie urobiť takmer nič. Vysoké školy si vydobyli veľkú autonómiu, žiaľ, viaceré ju zneužívajú na to, aby boli nepostihnuteľné za svoju nekvalitu. Možno by bolo riešením, keby minister definoval podmienky, ktoré musí spĺňať absolvent pedagogickej fakulty, aby mohol učiť v školách, za ktoré rezort zodpovedá. Napríklad by mohol požadovať, aby mal uchádzač o prácu učiteľa za sebou aspoň dvesto hodín praxe. Absolventi so šestnástimi hodinami praxe by jednoducho nesplnili podmienky.“

Trápilo by to však študentov pedagogiky, ktorí vôbec neplánujú učiť? Vraj je ich väčšina.

„To je ďalší vážny problém. Každoročne prijímame na pedagogické fakulty tisíce študentov, z ktorých 90 percent nechce ísť učiť a ani sa tým netaja. Študujú preto, že dostanú internát, električenku päť rokov bezstarostného života a papier, s ktorým ich potom zoberú do banky alebo do cestovnej kancelárie. Je to absurdný stav, ich štúdium stojí veľa peňazí, ktoré platíme my všetci. A ani s týmto minister so svojimi nedostatočnými kompetenciami nevie nič urobiť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Existuje riešenie?

„Hoci som veľkým zástancom liberálneho školstva a vzdelávania, myslím si, že ak chceme naše školstvo dať do poriadku, musí ministerstvo aspoň dočasne získať niektoré kompetencie, ktoré dnes nemá. Vládne chaos vo financovaní, máme neefektívnu sieť škôl. To všetko by ministerstvo malo mať úplne pod kontrolou. Som si vedomý rizika, že nekompetentný človek s veľkými právomocami môže napáchať veľa zla. Pri súčasnom nastavení riadenia by však potrebné kroky a zmeny nedokázal urobiť ani Komenský. Odrádza to aj niektorých expertov, ktorí dostávajú neoficiálne ponuky na posty vo vedení rezortu. Odmietajú ich aj preto, že pri súčasnom systéme riadenia nevidia šancu zrealizovať potrebné zmeny. Je to celé zabetónované.“

Prečítajte si tiež: Priority v školstve vznikali narýchlo a povrchne Čítajte 

Školstvo teda potrebuje človeka z praxe?

Skryť Vypnúť reklamu

„Školstvo predovšetkým potrebuje svieži a inovatívny pohľad, točíme sa v kruhu už celé desaťročia. Bojím sa, že nový minister je príliš nasiaknutý úradníckym spôsobom myslenia a videnia problémov. Nemám proti nemu nič osobne ani ľudsky, ale v komunite ľudí, ktorí sa dlhodobo aktívne pohybujú v regionálnom školstve, ho takmer nikto nepozná. Lepšiu pozíciu by mal niekto, kto bol po celý čas súčasťou diskusií. Ak začne robiť dobré veci a ukáže, že sme sa v ňom mýlili, rád sa mu verejne ospravedlním za túto počiatočnú nedôveru.“

V návrhu programového vyhlásenia sa hovorí o schválení „dlhodobej koncepcie obsahu výchovy a vzdelávania“. Okrem vágnej formulácie ste mali výhrady aj k slovu „obsah“. Prečo?

„Obsah je iba jedna z mnohých zložiek vzdelávania, to len u nás sme ním tradične posadnutí a preceňujeme ho. Vzdelávanie nie je iba o tom, čo učíme, ale aj kto učí, kde učí, koho učí, ako učí a načo učí. Nevidím dôvod, prečo by si mala budúca vláda z celej problematiky vyberať iba obsah. Potrebujeme dlhodobú koncepciu vzdelávania, pretože ak nefungujú tie ostatné veci, je v konečnom dôsledku jedno, ako sme stanovili obsah, keďže deti sa ho aj tak nenaučia. Musíme sa zamerať aj na metodiku, klímu v školách, prístup učiteľov ku žiakom a na ďalšie veci.“

Skryť Vypnúť reklamu

Návrh priorít budúcej vlády obsahoval aj formulku, že „zvýšenie peňazí je podmienené zásadnými vnútornými zmenami systému školstva“.​ Čo to môže znamenať?

„Pripadá mi to, ako keby vopred plánovali, že peniaze na školstvo nedajú, preto sa vyhýbajú akýmkoľvek konkrétnym záväzkom. Takto budú môcť neskôr tvrdiť, že požadované zásadné vnútorné zmeny nenastali, preto peniaze nedajú. Je to trochu ako otázka, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Je možné najskôr očakávať zásadné zmeny a až potom poskytnúť zvýšené financie? Alebo je to tak, že na uskutočnenie akýchkoľvek zásadnejších zmien sú potrebné peniaze? Osobne som presvedčený, že v súčasnej situácii platí to druhé.“

Opäť sa pripomína štrajkové hnutie učiteľov a pripravujú protesty. Nie je priskoro?

Skryť Vypnúť reklamu

„Mohlo by sa zdať, že je skoro, že od ministra, ktorý si práve prevzal kľúče od kancelárie, nemôžu žiadať veľké zmeny vo financovaní. Môže to vzbudzovať dojem, že učitelia sú príliš nedočkaví, že vláda iba vzniká a ešte nie je s kým rokovať. Učitelia si však uvedomujú, že v týchto dňoch sa tvorí programové vyhlásenie budúcej vlády a chcú zrejme nepriamo ovplyvniť jeho znenie.“

Prečítajte si tiež: Plavčan sa stretol so zástupcami školstva, rokovali o programovom vyhlásení Čítajte 

Mal by minister rokovať len s takzvanými oficiálnymi zástupcami školstva alebo by mal prizývať aj novšie iniciatívy, ktoré učiteľov mobilizujú?

„Netreba sa hrať na oficiálnosti. Bolo smiešne, keď premiér argumentoval, že vláda bude rokovať iba s oficiálnymi odbormi. Pán Ondek, ktorý ich vedie, bol svojho času nominantom strany Smer na starostu. Sú tu však aj vážnejšie dôvody: každá z organizácií, iniciatív či neziskoviek pôsobiacich vo vzdelávaní vidí školstvo z inej perspektívy a obhajuje inú skupinu osôb a záujmov. Agendou odborárov by mali byť pracovnoprávne vzťahy zamestnancov. Je to legitímne, niekto to riešiť musí. Aktérmi vzdelávania sú však nielen učitelia, ale aj žiaci či rodičia. Máme tu aj mimoškolské vzdelávanie, mnohé neziskové organizácie roky vyvíjajú a odskúšavajú rôzne inovatívne prístupy k práci s mladými ľuďmi. Minister by preto mal komunikovať s každým, kto sa vzdelávaním dlhodobo systematicky zaoberá, komu na ňom záleží a má za sebou pozitívne výsledky.“

Skryť Vypnúť reklamu

Zaujímavým fenoménom je, že súkromné školy, ktoré sa často snažia o inovatívnejší prístup, bývajú tŕňom v oku verejnosti aj štátnych škôl.

„Mieša sa tu ideológia s obyčajnou závisťou. Slovo 'súkromný' je na Slovensku nepekným slovom, ktoré ľuďom evokuje súkromné firmy, peniaze a podnikanie. Pritom mnohé zo súkromných škôl fungujú ako neziskovky. Mali by sa radšej volať 'neštátne' alebo 'nezávislé'. Druhá vec je pohľad na normatív. Mali by sme sa naň pozerať ako na nejakú poukážku či študijné štipendium, ktorú dáva štát bez rozdielu každému dieťaťu. Je na dieťati či na jeho rodičovi, či s touto poukážkou pôjde do štátnej, alebo do súkromnej školy. Peniaze síce putujú na účet zriaďovateľa, sú však určené pre konkrétne dieťa. Súkromné školy nijako nezvyšujú štátne výdavky na vzdelávanie. Keby zajtra naraz zanikli všetky súkromné školy, štát neušetrí ani euro, deti by sa iba presunuli do štátnych škôl a štát by to nestálo menej, skôr naopak.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 265
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 228
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 989
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 13 296
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 756
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 852
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 631
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 617
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 359
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 148
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Školstvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Školstvo (Nové Zámky), školstvo, Školstvo (Domov)
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Jaroslav Naď
Dôchodca s ochranným rúškom na tvári v centre Bratislavy.
Testovanie na nový koronavírus.

Koronavírus na Slovensku: V hre je aj lockdown, opäť máme rekord (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 33 602. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.

Neprehliadnite tiež

Prokurátor Honz: Keď Fico podporí Mazureka, nie sú to len krčmové reči

Vstup ĽSNS do parlamentu posmelil extrémisticky zmýšľajúcich ľudí.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Tomáš Honz.

Advokátku vyviedli z košického súdu. Napriek výzvam si odmietla dať rúško

Hrozia jej sankcie od advokátskej komory i úradu verejného zdravotníctva.

Pri vstupe do budovy košických súdov musí každý prejsť dôkladnou kontrolou.

Štátnych úradníkov na košický magistrát nepustili

Proti zvýhodnenému nájmu bol šéf majetkovej komisie.

Na magistráte nebudú sídliť pracovníci ÚVO.
Poslanec Rudolf Dupkala počas online rokovania PSK.