Ešte než svitne nový deň, začnú melodickými tónmi sláviť sláviky, jeden a pol hodiny pred východom slnka spúšťa svoju typickú hvízdavú muziku žltochvost a o pár minút sa k nemu pridá flautovými tónmi aj škovránok.
Krátko po ňom sa ozvú naliehavé tóny drozda a červienka so svojím slávnostným trilkovaním nastupuje hodinu pred tým, než sa nad horizontom dňa začne objavovať slnečný kotúč.
Ranostajov rozveselí svojimi šveholiacimi strofami tesne predtým, než sa nápadným spevom začnú ozývať sýkorky. Pinka sa k nim energicky pridá krátko pred východom slnka a ohlási budíček škorcom a švitoriacim trasochvostom, ktoré sú aktívne s východom slnka.
Jarné vtáčie spevy patria k najkrajším znakom prebúdzajúcej sa prírody. Platí to, pravda, najmä v prípade, ak nás veselý štebot a ľahkosť triliek bezstarostnej vtáčej existencie nevynervujú spoza okna spálne hodiny predtým, než máme vstávať. Akokoľvek však v duchu hromžíme, niekde za rannou nevrlosťou máme aj tak uložený obdiv k úžasnému javu, ktorý sa nám zdá taký samozrejmý, až človeka prekvapí, koľko má zákutí.
Umenie prírody
Fascinovane vtáčí spev opisovali aj básnici. Do svojich diel zakomponovali slávičie motívy aj Beethoven, Chopin či Stravinskij. V stredovekej mytológii a literatúre bola túžba a schopnosť rozumieť vtákom silným metaforickým obrazom.
Na spevavce sa nazeralo ako na anjelské bytosti spojené s Bohom. Kto rozumel ich reči a bol s nimi spriaznený podobne ako napríklad František z Assisi, ten mohol ľuďom sprostredkovať hoci aj božie proroctvá.
K tým pozemským patria aj mnohé vedecké štúdie. Napríklad o tom, že vtáčie hlasy pôsobia na ľudí mimoriadne blahodarne a dokážu modernému človeku sužovanému stresom priniesť úľavu a uvoľniť ho.
Dosvedčila to aj britská psychologička Eleanor Ratcliffe vo svojej práci s názvom Regeneračné vnímanie vtáčieho spevu a jeho vplyvy na človeka. Píše v nej, že vďaka relaxačnému pôsobeniu sú nielen v Indonézii či v krajinách Latinskej Ameriky spevavce obľúbenými a cenenými domácimi zvieratami. Spev vtákov dokáže zlepšiť náladu, zvyšuje prežívanie pohody a uvoľňuje kreativitu.
Vtáka poznáš po speve
Dnes sa objavovaním záhad okolo vtáčieho spevu zaoberajú najmä ornitológovia, neurobiológovia a prinášajú poznatky, z ktorých je zrejmé, že spev vtáka je jeho zvukovou vizitkou a každý vtáčí druh má špecifický spevník, ktorým sa od iného druhu odlišuje. Má svoju charakteristickú hlasitosť, výdrž i variácie spevu.
Spevavce, ktoré k nám začínajú prilietať už v polovici februára, pridávajú sa postupne do koncertného chóru, ktorý vrcholí začiatkom leta a najintenzívnejší býva za úsvitu. Vtáky budíček nepotrebujú, majú ho v sebe a zaujímavé pri tom je, že každý vtáčí druh začína spievať v určitom čase, pričom koncert sa spúšťa ešte dlho pred východom slnka. Znamená to, že operení speváci nastupujú na svoje sóla vždy v presnom poradí.
Keď prší, nechce sa im
Všetky vtáky majú vlastný budíček nastavený na určitý čas, vtáčie vnútorné hodiny sú súčasťou ich biorytmu. Výnimky tvoria druhy ako slávik, škovránok stromový či trsteniarik, ktoré hojne spievajú aj v iných časoch.
