O riaditeľovi Inštitútu finančnej politiky ministerstva financií Martinovi Filkovi sa píše ako o nezvestnom, no šanca, že ho ešte nájdu živého, je malá. Na Veľkonočný pondelok sa s dvoma priateľmi vybral vyskúšať na Dunaj nové kanoe. Jeden z nich vystúpil, lebo loď vraj bola vratká, nebezpečne sa nakláňala. Plavili sa teda dvaja a loď sa zakrátko prevrátila. Priateľ vyplával, Filka záchranári nenašli. Podľa očitých svedkov však miniposádka riskovala. Nemala plávacie vesty ani poriadne pádla. O tom, ako sa správať na vode, sme sa rozprávali s dlhoročným slovenským reprezentantom a majstrom Slovenska v kanoistike na divokej vode, záchranárom MARIÁNOM POTOČNÝM.
Aké skúsenosti by mal mať človek, aby si trúfol vydať sa s loďkou na Dunaj?
Máme vodácky klub, kam chodia deti aj vysokoškoláci a učíme ich určité zásady. V prvom rade musí byť človek veľmi dobrý plavec. Musí preplávať súvisle sto metrov, a to je minimum. Musí mať dobrý výstroj. Podmienkou je vesta, a nie hocijaká - lebo staré vesty už nemajú potrebnú nosnosť. Vesta je certifikovaná na hmotnosť človeka, ktorý ju používa. Musí byť dobre upnutá, nesmie byť uvoľnená, lebo potom ujde do krku - musí byť dobre zatiahnutá a je jedno, či je leto, teplo a či vie dotyčný plávať. Vždy musí mať vestu. Povedzme na jazere sa to bez vesty toleruje, ale na Dunaji nie.
Z akého materiálu by mala byť?
Staré vesty sú väčšinou z polystyrénu, nové sú z takej peny ako karimatky. Sú ľahké a majú dobrú nosnosť.
Vesta človeka udrží?
Keď sa loď prevráti a človek z nej vypadne, vesta ho nadnáša. Je zostrojená tak, že človek má hlavu hore, pláva na hladine, nie nohami nahor. To je dôležité. Pretekárske vesty majú výtlak šesť kilogramov, nejakých šesťdesiat až sto kilogramov vesta unesie. Človek má vo vode menšiu tiaž, voda ho nadľahčuje.
Aj vo veľmi studenej vode dokáže človek vo veste určitý čas vydržať?
Je jedno, či je studená. Človek sa môže po prevrátení udrieť, môže dostať šok - teraz má Dunaj osem stupňov Celzia. Po prevrátení do vody sa mu ťažko dýcha, stiahne mu hrudník. Môže mať slabé srdce. Sú skryté srdcové chyby, ktoré sa prejavia až v kritickej situácii.
Vesta teda zásadne zvyšuje šancu na prežitie?
Jasné. Keď má človek vestu, nemá sa čoho báť. Aj keď nevie plávať, bude robiť nejaké pohyby a vesta ho nadnáša, dostane sa k brehu. Keď sa ide na Dunaj, loď musí byť zabezpečená proti potopeniu, slúži ako plavák. Keď sa prevráti, musí sama plávať. Aj keď je akokoľvek plná vody, sú v nej bezpečnostné komory alebo vaky.
Aj v kanoe?
Aj v kanoe. Musia tam byť chytacie oká, aby sa mal topiaci čoho chytiť - obyčajne tam sú laná alebo tyče. Keď má človek vestu, loď pláva vedľa neho, chytí sa jej a je v bezpečí. Akurát musí riešiť, ako sa dostať k brehu. Na Dunaj musia ísť spolu vždy aspoň dve lode, aby si posádky v prípade prevrátenia mohli pomôcť. Posunú k topiacemu špicu lode, on sa jej chytí, a keď je náhodou veľké nebezpečenstvo, napríklad sa blíži pilier, človek sa iba drží lode, kým ho odtiahnu k brehu. Iba skúsení, špičkoví reprezentanti už trénujú individuálne, ale mládežníci s menšou skúsenosťou musia ísť vždy aspoň dvaja a musia mať primeraný výstroj. Teda vesty a kvalitné pádla.
Ako sa obliecť na vodu?
Základom je umelé oblečenie, bavlna nasaje vodu. Keď si dá človek ľahkú šuštiakovú vetrovku a plávaciu vestu, je chránený proti vetru. Keď sa prevráti a je mokrý, vesta ho zahreje. Nemusí mať neoprény, nie každý ich má, stačí vesta. Tá udržuje teplo trupu aj po prevrátení. Bez vesty sa na vodu nechodí, iba ak na jazero. No na Dunaj v žiadnom prípade.
Vy chodíte vždy s vestou?
Na ťažšiu vodu chodím s vestou. My sme vodáci, jazdíme divoké rieky, ale keď je horšie počasie alebo je zvýšený stav, vesta musí byť. Keď je taký malý stav Dunaja, ako teraz, ideme aj bez vesty, najmä v lete, keď je teplo. Ale ja som bol reprezentantom, so mnou sa nemôžu obyčajní vodáci porovnávať. Desať rokov som jazdil po Európe po divokých riekach.
