SME

Dostali sme sa ku Kogiom, domorodcom v kolumbijskej džungli

Tomu, kto by sa medzi nich chcel vkradnúť bez pozvania, by sa mohlo stať, že sa vráti nahý a potrestaný.

Muži, ženy i deti sú vždy tmavolasé a tmavooké. (Zdroj: Magdaléna Vaculčiaková)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nedobyli ich španielski kolonizátori, dnes to skúšajú ťažobné spoločnosti a turistické agentúry. Kogiov chráni pred civilizáciou dokonca kolumbijská vláda.

V posvätných kopcoch nad karibským pobrežím sa odohráva úplne iný život - v spojení s prírodou, bez času aj bez materiálnych statkov. Na vstup potrebujete povolenie či pozvanie. Inak vám hrozí, že sa vrátite nahý a bez vecí. Domorodci nás vo svojej džungli nepotrebujú.

Dvadsaťjedenročný Kolumbijčan Joshua je dnes už jedným z nich, priženil sa do Kogi komunity. Ponúkol sa, že nás prevedie miestnou divočinou a zavedie k spirituálnemu lídrovi etnika El Mamovi. „El Mamo vie, ako udržať svet v harmónii, vie, čo príroda a ľudia v nej potrebujú. Nie je to šaman, ktorý lieči jednotlivcov,“ vraví mladík.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hranica dvoch svetov

Do dedinky Kasakumake, ktorá je našou prvou zastávkou, kráčame od skorého rána. Krajina sa mení. Hranica medzi civilizáciou a oblasťou Kogiov doslova „bije do očí“. Prašná cesta sa končí tam, kde sa začína hrebeň jedného z kopcov. Na tomto mieste povedali Kogiovia dosť. Sem sa dostanete autom i motorkou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ďalej už iba peši. Keď sa teda Kogi rozhodne navštíviť mesto, tam i späť kráča aj niekoľko dní. Zostupy sa striedajú so stúpaním a nie sú jednoduché. Divoká príroda a výhľady na ďaleké kopce pohoria Sierra Nevada de Santa Marta so zasneženými vrcholkami aspoň počas prvých hodín poskytujú pocit zadosťučinenia. Do najvyšších, takmer šesťtisícových výšok pohoria nad karibským pobrežím utiekli kedysi Kogiovia pred španielskymi kolonizátormi.

Zázračné poporo

Pri rieke stretávame prvých obyvateľov hôr, mladý pár s maličkým dieťaťom zabaleným v bielej šatke visiacej na hlave mamy. Po zdvorilostnom pozdrave si Joshua s mužom vymenia listy koky, ktoré majú ukryté v tradičných taškách. Výmena je nenápadná, akoby sa ani neodohrala.

Koka je kľúčová rastlinka v tejto kolumbijskej oblasti. Každý dospelý muž má svoje vlastné poporo. Je to nádoba v tvare tekvice, uprostred ktorej sa skrýva práškové vápno zo spálenej morskej lastúry z karibských pobreží.

Pri žuvaní kokových lístkov naslinia muži drevenú paličku, ponoria ju do popora, aby sa na ňu prichytil prášok, a zmiešajú ho v ústach s rozžuvanými kokovými listami, čím zvýšia ich účinnosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Masou vzniknutou zmiešaním listov a prášku v ústach obtierajú poporo, ktoré tak neustále rastie. Tento proces obtierania paličky o obal prirovnávajú k zapisovaniu myšlienok, ktoré muž počuje.

Poporo pomáha mužom potlačiť pocit hladu aj únavu, keďže zmes prášku a kokových listov má narkotické účinky. Z toho istého dôvodu je používanie popora akýmsi druhom meditácie v tunajších horách, Kogiovia sa takto prepájajú s prírodou. Riadia sa totiž v živote tým, čo im napovedá myseľ zeme, ktorú nazývajú Aluna.

Samotný objekt poporo má sexuálnu symboliku – tekvica predstavuje ženské telo a drevená palička, ktorá je do nej zastrčená, je zase symbolom mužskosti.

Koku môžu žuvať iba muži, ženy to majú prísne zakázané. Vyslovene ženská činnosť je háčkovanie tašiek. Nosia ich všetci a nosia v nich všetko. Od kokových listov až po deti.

Nomádi

Kúpeme sa v rieke a stúpame opäť do kopca. Míňame iba Kogiov s ich ťažnými mulicami, žiadnych turistov. Kogiovia nechcú, aby do ich oblasti vystupovali cudzinci, pretože v minulosti stratili a i dnes strácajú pôdu aj pre turistické aktivity či infraštruktúrne alebo ťažobné projekty.

Keď večer prichádzame do dedinky Kasakumake, obzrieť si môžeme len pár tradičných okrúhlych domov na okraji. Vnútri majú hlinenú podlahu, pár drevených miniatúrnych stolčekov, zavesenú hojdaciu sieť. V strede je ohnisko, z ktorého nočný oheň stúpa pod strechu, a tak je celá čierna.

Vstup máme dovolený iba po náš drevený, zo všetkých strán otvorený domček.

Domy okolo neho sú zväčša prázdne. Kogiovia sú čiastoční nomádi. Majú viacero usadlostí na rôznych miestach. Na každej pestujú čosi iné. Nepravidelne sa medzi nimi presúvajú. Tu žijú na kávovej plantáži tri týždne, tam zase pri ananásoch tri dni. „Pôda si potrebuje oddýchnuť a miesta sa aspoň vyčistia od negatívnej energie,“ vysvetľuje jeden z Kogiov Hernán.

Jedným zo zdrojov príjmu Kogiov je obchodovanie so zeleninou či s ďalšími plodinami ako káva a kakao. Pestujú veľmi veľa koreňovej zeleniny, ktorá na pobreží nerastie. Do mesta tiež chodia predávať dobytok, najmä kravy.

V dedinách sa stretávajú pri príležitosti sviatkov alebo veľkých stretnutí so spirituálnym vodcom – El Mamom.

El Mamo

Po noci na drevenej podlahe a ďalších dlhých a úmorných hodinách chôdze na druhý deň prichádzame k potôčiku. Sme kúsok od dočasného príbytku Damiána, ktorý je El Mamom v tejto oblasti. Prijme nás, môžeme s ním hovoriť, ale musíme u neho prespať.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C46BW na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
Slovenské reprezentantky na turnaji 1-A divízie MS v hokeji žien 2023.

Šampionát v Rige štartuje už v nedeľu, prvý duel odohrajú proti domácemu tímu.


SITA
SkryťZatvoriť reklamu