BRATISLAVA. Bývalý poslanec OĽaNO Peter Pollák od budúceho týždňa končí vo svojej funkcii splnomocnenca pre rómske komunity.
„Viac informácií poskytneme na brífingu v pondelok,“ povedala jeho hovorkyňa Iveta Duchoňová.
Pollák do svojej funkcie splnomocnenca nastúpil od 1. októbra 2012. Už o niekoľko týždňov predstavil prvú časť rozsiahlej rómskej reformy, ktorá mala mať šesť oblastí. Nakoniec však veľká časť ohlasovanej reformy ostala len na papieri prípadne nebola zverejnená vôbec.
„Reálne sa situácia v rómskych osadách výrazne nezmenila a postupne dochádza k sociálnemu prepadu. Jedine, čo tento prepad čiastočne dokáže brzdiť sú masové programy financované z eurofondov, ktoré by prebiehali bez ohľadu na to, ktorá vláda je pri moci,“ povedal Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku.
Za svoj najväčší úspech Pollák považuje, že Slovensko dokázalo presvedčiť Európsku komisiu, aby nové programové obdobie eurofondov 2014 až 2020 opäť obsahovalo kapitolu Marginalizované rómske komunity.
„Musel som Európsku komisiu presvedčiť, že peniaze, ktoré nám dávajú, sú naozaj prospešne využité. Začali sme stavať školy, komunitné centrá, zaradili sme deti do predškolskej prípravy a celodenného vzdelávacieho systému. Spomeniem aj úspešný projekt rómskej občianskej hliadky,“ povedal vo februárovom rozhovore pre denník SME Pollák.
Stavali sme školy, nemíňali na spev Čítajte Spolupráca s Kaliňákom
Pollák bol podľa odborníkov v komplikovanej situácii keď ako člen opozičnej strany musel spolupracovať s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom pod ktorého spadal aj úrad splnomocnenca. Spoločne predstavili aj rómsku reformu.
„Na jednej strane odvolávate premiéra. Na druhej strane s ním musíte spolupracovať,“ hovoril o spolupráci s vládou Pollák vo februárovom rozhovore pre denník SME.
Do otvoreného sporu vošli Kaliňák a jeho rómsky splnomocnenec Peter Pollák v decembri 2015 pri hodnotení toho, kto môže za nedotiahnutú rómsku reformu. Jedným z jej kľúčových bodov bolo vysporiadanie pozemkov pod nelegálnymi osadami no zákon do parlamentu minister vnútra ani rómsky splnomocnenec nepredložili. Rovnako to bolo aj nápadom, že pre sociálne vylúčené deti sa zavedú povinné škôlky.
„V tomto prípade sme odovzdali možnosť ukázať sa opozícii, ako vie byť by som povedal konštruktívna, ako vie aj pracovať nielen rozprávať. A z tohto môjho pohľadu to má určité rezervy, ktoré mohli byť lepšie,“ komentoval spoluprácu s Pollákom pre verejnoprávnu RTVS Kaliňák.
Prísne pravidlá
Jednou z viditeľných zmien, ktorú Pollák presadil je, že od júla 2014 vstúpil do platnosti zákon, ktorý čiastočne podmieňuje získanie nároku na základnú dávku v hmotnej núdzi povinnosťou odpracovať si ju. Odborníci hodnotili tento krok ako jeden z najhorších.
Podľa ombudsmanky Jany Dubovcovej je nutnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi protiústavná a porušuje základné ľudské práva. Je podnet Ústavný súd zamietol, rovnako ako aj podanie skupiny opozičných poslancov aby začal konanie, či je spomínaný zákon v súlade s Ústavou.
„Donútil ľudí odkázaných na dávky pracovať v duchu stereotypu o lenivosti týchto ľudí,“ povedal Oravec.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
