Ako hodnotíte výsledok Smeru vo voľbách?
„Smer vyhral voľby veľmi výrazne a bezprecedentne už štvrtýkrát za sebou a toto víťazstvo viedlo napokon k zostaveniu vlády. Čakali sme však výsledok nad 30 percent. Príčinou nebola aktivita iných opozičných strán, pretože voľby dopadli pre niektoré zničujúco. Z tých prvých zbežných pohľadov, najväčší podiel bývalých voličov Smeru odišiel predovšetkým do SNS. Na klesanie preferencií aj nižší výsledok malo vplyv zrejme to, čo sa dialo v posledných mesiacoch – štrajk učiteľov, výpovede sestričiek alebo ako médiá masívne informovali o tom, čo považovali za kauzy.“
Pri štrajku učiteľov premiér reagoval slovami, nech aj učitelia urobia niečo pre štát. To bolo v poriadku? Nepomohol by skôr záväzok pravidelného zvyšovania platov v prípade, ak Smer bude vo vláde?
„Veď Smer im zvyšoval platy. Myslím, že teraz trochu chybne zovšeobecňujete. Inak sa k veci stavali zástupcovia učiteľských odborov, ktorí mali za sebou väčšinu a ktorí aj veľmi korektne hovorili, že v sociálnom dialógu niečo vyrokovali, a preto sa do štrajkov nezapájali, a inak sa vyjadrovali zástupcovia štrajkujúcich. A o tom, ako sa s nimi dalo alebo nedalo komunikovať, vypovedá aj to, že dnes, keď bol minister ledva uvedený do funkcie, niektorí sa zasa aktivizujú a chcú ho odvolávať. Pýtam sa, aká je možnosť komunikovať s takto nastavenými ľuďmi, ktorí vám nechcú dať ani len šancu.“
Otázka skôr smerovala ku komunikácii Smeru počas obdobia pred voľbami. Ako šéf kampane by ste urobili niečo inak?
„Kampaň bola v poriadku. Mali sme dve hlavné línie. Naša politika bola stelesnená sloganom Robíme pre ľudí a nemohli sme obísť ani tému, ktorá síce dominantne prichádzala zvonka, ale nepamätám si, že by sme nejakú celoeurópsku tému tak silne pociťovali aj na Slovensku. A Smer nebol nakoniec jedinou stranou, ktorá komunikovala svoje postoje k utečeneckej kríze.“
Hlavnú tému kampane z nej urobil Smer. Aké malo opodstatnenie živiť ju, keď už dávno nebola témou?
„V európskej politike, a teda aj v slovenskej, sa nič také dôležité, ako je utečenecká kríza, neudialo.“
Denník SME si dal pred voľbami urobiť dva prieskumy, kde vyšlo, že ľudí najviac trápi stav v zdravotníctve, školstve a korupcia.
„Raz sa Smeru vyčíta, že sa riadi prieskumami verejnej mienky, potom, že nie. Opakujem, že tejto téme sme sa v predvolebnej kampani venovali preto, lebo utečeneckú krízu považujeme za mimoriadne vážnu otázku.“
Prečo teda o nej nie je žiadna zmienka v programových prioritách vlády?
„Téma, ku ktorej sa vyjadrujeme, nemusí byť súčasťou exekutívy alebo vládneho programu. Medzi koaličnými stranami nie je rozpor v tom, že otázka povinných kvót je nezmyselná. V zahraničnej politike bude vláda určite hľadať konsenzus a bude tak postupovať aj v tejto téme.“
Vyvodíte nejakú politickú zodpovednosť ako šéf kampane podobne ako po prezidentských voľbách? Smer síce vyhral, ale s výsledkom, ktorý bol pre stranu sklamaním.
„Viete, aký je rozdiel medzi prezidentskými voľbami a týmito? Pán Fico nie je prezidentom, ale Smer zostavil vládu. Otázka by možno bola namieste, keby Smer nevyhral voľby alebo nezostavil vládu.“
Noví ministri plánujú preveriť činnosť predchodcov zo Smeru Čítajte Vy ste so zložením vlády spokojný?
„Z hľadiska výsledkov volieb a dvoch možností, jednej okolo Roberta Fica a druhej okolo Richarda Sulíka, je táto voľba lepšia. Druhá alternatíva by znamenala, že Slovensko by malo vládu na čele s človekom, ktorý sa v minulosti opakovanie stretával na politických rokovaniach s predsedom extrémistickej strany. Naozaj vždy účel svätí prostriedky a budeme akceptovať, že niekto politicky rokuje s Kotlebom? Druhú alternatívu by tvorilo aj rodinné združenie Borisa Kollára a tu opäť zrazu neprekážajú nadštandardné vzťahy s predstaviteľmi organizovaného zločinu z minulosti?“
