BRATISLAVA. Po odstúpení Petra Polláka z funkcie splnomocnenca vlády pre rómske komunity by ho mal nahradiť nominant strany Most-Híd.
Ako prvý o tom informoval denník v maďarskom jazyku Új Szó s tým, že pravdepodobný kandidát má byť Ábel Ravasz, riaditeľ Inštitútu Mateja Bela. Nemal by sa teda zopakovať podobný scenár ako pri poste splnomocnenca pre národnostné menšiny, ktorý je neobsadený od leta 2013.
„Nový človek tam musí byť čo najrýchlejšie,“ povedal pre denník SME šéf Mosta-Hídu Béla Bugár. Či má Polláka nahradiť Ravasz však nepotvrdil. Samotný Ravasz na otázky denníka SME nechcel odpovedať.
Potenciálnym kandidátom na splnomocnenca bol podľa odborníkov aj Štefan Vavrek, ktorý za Most-Híd kandidoval na zvoliteľnom 18. mieste, no do parlamentu sa nakoniec pre slabý volebný výsledok strany nedostal.

Sporné kompetencie
Najdôležitejšou otázkou podľa Laca Oravca z nadácie Milana Šimečku nie je, kto Polláka nahradí, ale či sa zmení spôsob, akým úrady zastrešujú ľudsko-právnu agendu. Tá je teraz rozdelená medzi rôzne úrady a splnomocnencov.
„Je na mieste hovoriť, či by nebolo vhodné vrátiť agendu ľudských práv na podpredsedu vlády, alebo či nezriadiť pre národnostné menšiny ministerstvo alebo aspoň úrad,“ povedal Oravec.
Úvahy o štruktúrnych zmenách potvrdil aj Ivan Netík z ministerstva vnútra.
„Most má na post splnomocnenca pre Rómov právo a aj si naň nárokuje. Otázka však je, či sa zlúči s postom splnomocnenca pre menšiny alebo nie,“ povedal Netík. Dodal, že sa to vyrieši v blízkej budúcnosti.
Bugár sa touto otázkou nechcel zaoberať. „Neriešime, kde to bude, ale či má ten človek na takúto funkciu kompetencie,“ povedal.

Dôvody sú neznáme
Pollák zatiaľ dôvody svojho odchodu z úradu nezverejnil. „Viac informácií poskytneme na brífingu v pondelok,“ povedala jeho hovorkyňa Iveta Duchoňová.
V poslednom čase sa Pollák dostal do sporu s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom o tom, prečo rómska reforma nenapreduje. Takisto pred niekoľkými dňami kritizoval novú vládu za to, že sa vo svojich programových prioritách slabo venuje Rómom.
Počas svojho pôsobenia bol za svoju prístup k problematike kritizovaný širokou verejnosťou.
Odborníci oslovení Nadáciou Milana Šimečku mu v odpočte tretieho roku vlády medzi júlom 2014 a 2015 vyčítali, že neprišiel so žiadnym výrazným riešením tejto problematiky. Takisto kritizovali zákon o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého si nezamestnaní ľudia musia časť sociálnej dávky odpracovať.
Za svoj najväčší úspech Pollák považuje, že Slovensko dokázalo presvedčiť Európsku komisiu, aby nové programové obdobie eurofondov 2014 až 2020 opäť obsahovalo kapitolu Marginalizované rómske komunity.
„Viac sa politikárčilo ako reformovalo, pred tromi rokmi sa sľubovali oveľa lepšie výsledky,“ povedal Oravec.

Beata
Balogová
