Kedy a kde vás zvyčajne zastihne nápad?
Kedy ako a v podstate kdekoľvek. Ak ma zastihne niekde „v teréne”, buď si nápad poznačím, alebo zapamätám. Ak by som bol mladší, asi by som si ho uložil do mobilu.
Ako vyzerá cesta od myšlienky k finálnemu dielu? Zvládnete kresbu naraz alebo sa skôr vraciate k rozpracovanej verzii?
Podľa toho, odkiaľ idem. Myslím, že mám dosť vypestovaný zmysel pre povinnosť a keď mám dodržať termín, odídem aj z krčmy, buď s myšlienkou, alebo aj bez nej. Ak viem, o čom by to asi malo byť, často dostanem nápad cestou, ak nie, tak ten nápad doma vysedím. A potom to už ide obyčajne rýchlo. Dokonca radšej kresbu urobím odznova, ak sa mi zdá „uťahaná”. Záleží mi na tom, aby to bol môj rukopis. Kedysi (ako podozrivý) som týmto zjednodušil prácu prizvaným grafológom, ktorí sa ma snažili usvedčiť... Nechcem sa o tom viac rozpisovať, lebo disidentov je už dnes viac ako slovenských partizánov po 2. svetovej vojne...
Čo pre vás predstavuje tvorivé prostredie?
Tvorivé prostredie pre mňa neexistuje, resp. je ním každé prostredie, kde sa dokážem sústrediť a niečo vymyslieť. Napríklad teraz, keď mám vlak zadarmo, považujem ho za svoju pojazdnú pracovňu, kde však nekreslím. V niektorých vozňoch sú také pracovné pultíky, na ne si porozkladám papiere a píšem. Ale nebudem hovoriť čo, kým nebude scenár divadelnej hry hotový.
Ako sa vám doteraz podarilo prežiť všetky tie zabijacké termíny zvané uzávierky?
Som zvyknutý robiť pod tlakom a zatiaľ som všetky stresy s tým spojené prežil. Ale keď som už spomínal vlak, tak kedysi som v lôžku (2. triedy) z Kysaku do Prahy kreslil obrázky do Roháča, ale len vlak keď stál v stanici, aby sa mi nevylial tuš. A ráno som z Prahy poslal zásielku poštou do bratislavskej redakcie. Maily ešte neexistovali a tak sme museli myslieť na termíny v predstihu. Ale pošta bola spoľahlivá a rýchlejšia ako dnes.
Máte doping, palivo, bez ktorého sa pri práci ďalej nepohnete?
Doma zvyčajne nepopíjam, je dosť zariadení na to určených. Snažím sa robiť ráno s čistou hlavou. Ale ak sa neviem sústrediť, občas si zapálim a výnimočne si aj ulejem niečo ostré.
