Dobrovoľných hasičov je 90-tisíc

Pripravili: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

BRATISLAVA. Na okresné kolo hry Plameň pre mladých hasičov sa 7. mája 2014 chystali aj členovia DHZ Nový Salaš s deťmi. Nadránom ich však zburcovali susedia, v dedine horel rodinný dom. Jeho obyvatelia – štyria dospelí a dve deti – spali. Dobrovoľní hasiči im zachránili život. Hasiť prišli aj ich kolegovia zo Slanskej Huty, aj profesionálni hasiči z Bidoviec. Dom zachránili a nakoniec stihli aj súťaž.

Podporuje ich technikou, autami či vozíkmi

Partia z Nového Salaša patrí medzi 368 vyškolených dobrovoľných v hasičov v okrese Košice-okolie a je jedným z  2282 dobrovoľných hasičských zborov na území Slovenska.

„Už koncom 19. storočia sa hasiči delili do troch kategórií: platení, dobrovoľní a povinní hasiči. A už vtedy sa hovorilo o tom, že pre obec sú najvýhodnejší tí dobrovoľní,“ povedal Ivan Chromek, šéf Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Banskobystrickom kraji.

Dobrovoľné hasičstvo sa začalo na našom území organizovať v 2. polovici 19. storočia. A až v roku 2014, po viac ako 150 rokoch existencie, dostalo zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane.

Vláda dnes dobrovoľné hasičské zbory podporuje technikou, autami a protipovodňovými vozíkmi.

Zbory sa v súčasnosti rozdeľujú podľa vybavenia a výcviku na kategórie A1, A, B, C, a D.

Kategórie A1 a A sú  hasičské jednotky prvého nasadenia tam, kde nemajú profesionálni hasiči (HaZZ) dostatočné plošné pokrytie a nestihli by prísť na zásah včas.

Kategórie B a C sú jednotky určené na podporu profesionálneho zboru – dopravujú vodu, tylovo zabezpečujú hasičské jednotky a vykonávajú likvidačné práce. Od toho sa odvíja aj ich výbava a výcvik.

Kategórie A1 a A teda prichádzajú na pomoc ako prví. „Tento stav však môže nastať pri každej kategórii jednotky, ak obec zostane odrezaná vplyvom kalamity či povodne, ak sa tam jednotky HaZZ nedokážu v určenom časovom limite dostať,“ upozornil Chromek.

Aj jednotky zaradené v nižších kategóriách musia spĺňať prísne kritériá. Výjazd musia stihnúť do desiatich minút, mať dýchacie prístroje spolu s vyškolenými ľuďmi, zúčastňovať sa na hasičských súťažiach a množstvo ďalších, týkajúcich sa vybavenia, techniky a spôsobilosti.

Bez tolerancie rodiny by nefungovali

Dobrovoľné zbory obce sú financované z obecného rozpočtu. Štát obci prispieva podľa kategórie hasičského zboru – A1 5000 eur, A 3000 , B 2000 a  C 700 eur ročne.

„Veľmi dobrý vzťah majú k hasičom v tých samosprávach, kde už zažili ničivú silu ohňa, vody alebo vetra a dobrovoľní hasiči zachránili niekomu majetok, či život,“ povedal Pavol Ceľuch, predseda bardejovského okresného výboru dobrovoľnej požiarnej ochrany.

Za svoju činnosť dobrovoľní hasiči peniaze nedostávajú, len ak zasahujú na vyžiadanie operačného strediska mimo svojej obce. Vtedy sú to tri eurá na hodinu.

Väčšina hasičov sa zhoduje v názore, že bez tolerancie rodiny by nemohli fungovať. A zďaleka už nejde len o koníčka otca.

„V našich radoch je aj veľa žien. A tie sú niekedy lepšie ako muži. Navyše, v niektorých obciach práve ženy tvoria základ hasičskej jednotky,“ povedal Chromek. V radoch dobrovoľných hasičov, ktorých je približne 90-tisíc, ich pôsobí spolu 12 681.

Priamo zásahovú činnosť v hasičskej jednotke však môže vykonávať len ten, kto má odbornú spôsobilosť a spĺňa aj ostatné požiadavky – plnoletosť, zdravotnú a psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť.

Počet výkonných hasičov v rámci jednotiek DHZ si upravuje obec. Zákon určuje len minimálny počet členov jednotky. V kategóriách A1 a A je to spolu s veliteľom 17 členov. (Milan Suja, vju)

Pripravenosť hasičov na zásah preverujú súťaže. (zdroj: MARTIN PAVELEK)

Západné Slovensko

BRATISLAVA. Od drobností ako zabuchnuté kľúče cez odstraňovanie padnutých stromov a následkov autonehôd až po ohrozenie ohňom a vodou. Portfólio zásahov dúbravských dobrovoľných hasičov je široké, tento rok sa vo výcviku plánujú zamerať aj na záchranu väčších hospodárskych zvierat, napríklad koní.

„Máme najmä požiare lesných a trávnatých porastov či stohov slamy, v prípade prívalových dažďov a povodní je to odčerpávanie vody a záchrana osôb a majetku občanov,“ hovorí veliteľ zboru v Dúbravke, Matej Filípek.

Za mimoriadne náročné považuje nasadenie pri lesných požiaroch, kde je sa pracuje v extrémnych teplotných podmienkach.

Medzi najťažšie zásahy podľa neho patria záchranné práce pri veľkých povodniach, ktoré zasiahli Bratislavu pri vyliatí Moravy a Dunaja. „Pri povodniach je riziko vyčerpania členov pri ich dlhodobom, niekoľkodňovom nasadení v teréne,“ hovorí Filípek.

Bývalý člen Dúbravského dobrovoľného hasičského zboru Vít Granec hovorí, že ich hasičský zbor bol vždy uctievaný. Spoločenským udalostiam, hodom, ale aj pohrebom dodávali punc slávnostnosti, vystupovali aj ako čestná stráž počas bohoslužieb.

Peniaze v minulosti získavali počas hasičských zábav a bálov v hostinci U Báry. Hasiči do každého domu doručili pozvánku a podľa Graneca bolo nepísanou povinnosťou Dúbravčanov, že každý z pozvaných sa snažil priniesť hasičom vstupné, teda aj tí, ktorí na zábavu neprišli.

DHZ Dúbravka bol založený v roku 1889, dnes má 46 aktívnych členov. (zm)

TRENČÍN. „Hasiči mali k dispozícii plátenné vedrá, striekačky zo svíbových hadíc a bazy čiernej. Na sťahovanie šindľových a slamených striech používali háky. Členovia tvorili tiež hasičskú kapelu,“ hovorí o vybavení dobrovoľného hasičského zboru v Soblahove z čias jeho vzniku v roku 1924 jeho  dnešný člen Lukáš Beták.

Dnes má každý z dobrovoľných hasičov absolvovanú základnú prípravu. Okrem výjazdov vykonávajú preventívne protipožiarne prehliadky domov, vychovávajú mládež, vzdelávajú svojich členov a  zapájajú sa do diania v obci.

„Skoro do každej akcie sme zapojení, ak ju sami neorganizujeme. Spolu s farou organizujeme napríklad Sviatok sv. Floriána, patróna hasičov,“ hovorí Beták.

Soblahovskí hasiči plnia aj úlohu protipožiarnej asistenčnej hliadky na festivale Pohoda. Zasahovali aj pri páde stanu v roku 2009, ktorý si vyžiadal dva životy.

Rodiny dobrovoľných hasičov bývajú ukrátené o čas so svojimi blízkymi. „Osvedčenou taktikou u nás bolo nahovoriť na členstvo naše manželky a frajerky,“ povedal Beták. S deťmi to podľa neho funguje podobne. „Hneď ako spravia prvý krok, už im vypisujeme prihlášku do hasičského krúžku.“ (db)

Soblahovská hasičská zbrojnica. (zdroj: OBEC SOBLAHOV)

KUZMICE. Kuzmickí hasiči začínali v roku 2004 od nuly. „Bolo nás šesť či sedem. Postupne sme sa dostali aspoň na takú úroveň, aby sme mohli robiť hasičský šport, kde sme získali prax,“ povedal predseda DHZ v Kuzmiciach Miroslav Neuman. Zbor má dnes 44 členov.

Na prvé vybavenie sa skladali z vlastných peňazí. „V tom čase obec nemala na takéto veci peniaze, štát tiež nepomáhal, keďže chýbala legislatíva. Preto sme chodievali a vlastne aj chodievame na brigády.“

Dnes je už financií viac. Štát začal dobrovoľné hasičské zbory dotovať. Obec prispieva sumou, ktorá pokrýva poistenie vozidla, technické a emisné kontroly.

Kuzmickí dobrovoľní hasiči sa zameriavajú na pomoc pri požiaroch a povodniach, čomu zodpovedá aj ich vybavenie. Postupne sa vypracovali medzi najlepších v regióne. K dispozícii majú takmer kompletne vybavené výjazdové vozidlo, protipovodňový vozík, kalové čerpadlá a rôzne sacie koše. V prípade potreby si obyvatelia obce a okolia zvykli volať priamo im.

Prvý veľký zásah kuzmických hasičov bolo hasenie Palandy v Topoľčanoch. Relatívne nedávno sa im podarilo aj bez pomoci štátnych kolegov zachrániť horiaci rodinný dom v Bedzanoch. Pomáhali aj pri požiari haly, v ktorej zhorelo 23-tisíc kureniec.(oš)

ZÁHORIE. Prvý hasičský spolok v Skalici založili 20. marca 1881, bol prvým v okrese. K najmladším patria zbory založené v roku 1929 v obciach Oreské a Koválovec.

Okresná organizácia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Skalica má 646 činných členov, z nich je 248 žien.

Skalický zbor má dnes 101 hasičov. Z nich je 23 hasičov zaradených do skupiny A. Na obsluhu dýchacích prístrojov je vycvičených 11 členov.

Najkurióznejším minuloročným zásahom skalických hasičov bola záchrana mačky z vysokého stromu v aleji na Potočnej ulici.

Dobrovoľný hasičský zbor v Gbeloch vznikol v roku 1889 Dnes patrí jeho 80 členov, z toho 34 žien v skalickom okrese medzi najaktívnejších. Práve tento zbor je popri skalickom druhým s  najväčším počtom členov zaradených do kategórie A.

V Hodoníne má sídlo Spoločné kontaktné pracovisko zložiek Integrovaného záchranného systému. Je jediným svojho druhu na slovensko-českej hranici. Medzinárodnú výpomoc si českí a slovenskí záchranári naostro vyskúšali pred štyrmi rokmi pri hasení rozsiahleho lesného požiaru medzi juhomoravskými mestami Bzenec a Strážnice. Slovenskí hasiči, profesionáli aj dobrovoľníci vtedy pomáhali českým kolegom niekoľko dní – od soboty 26. mája až do 28. mája. (dč,is)

LÚKY. „Keď trikrát zahúka siréna, to by som musel mať zlomenú nohu, aby som zostal doma. Vtedy sa krv rozprúdi rýchlejšie a idete. Pritom neviete, do čoho idete, ale ponáhľate sa, aby ste boli čo najskôr pri zbrojnici, sadli do auta a vyrazili k požiaru,“ hovorí Štefan Lepulica z Lúk. Dobrovoľným hasičom je 44 rokov. Hasičmi boli jeho otec, jeho bratia i sestry a o hasičstvo sa zaujíma jeho dcéra a  zať .

Dnes už na zásahy nechodí, aj keď je stále predsedom zboru. „Nie je problém pre nás starších sadnúť za volant a dostať techniku k požiaru. Na zásahy nechodíme nie preto, lebo nechceme, ale zákon obmedzuje aktívnu činnosť hasičov do veku 62 rokov,“ povedal Lepulica.