BRATISLAVA. O problémoch so schránkovými firmami počuť často, no slovenské zákony im veľké prekážky nekladú. Otvárať nové schránkové spoločnosti je aj u nás pomerne ľahké a napriek zmenám zákonov sa aj naďalej môžu dostať aj k štátnymi peniazom.
„Aktuálna úprava v zákone o verejnom obstarávaní je nedostatočná,“ hovorí partner advokátskej spoločnosti TaylorWessing e|n|w|c Andrej Leontiev. Problémom je podľa neho už roky najmä nejasné vlastnícke pozadie spoločností, s ktorými štát obchoduje.
Existuje podozrenie, že polici a úradníci dostávajú „svoj podiel“ práve cez schránkové spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia tých, ktorý so štátom obchodujú.
Pokusy povinne odkrývať majiteľov firiem, ktoré sa zúčastňujú na tendroch na Slovensku už boli. Viaceré z úprav zákonov však štát postupne zrušil. Leontiev hovorí, že boli nevymožiteľné alebo protiústavné alebo ich nahrádzali nové úpravy.
„Aktuálna kauza Panamských dokumentov ukázala, že problém schránkových firiem nie je iba slovenský. Domnievame sa, že na Slovensku je momentálne politická vôľa problém riešiť väčšia, ako bola v Európskej únii pred vypuknutím tejto kauzy,“ povedal advokát.
Nová vláda si dala nový protischránkový zákon aj do programových priorít. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Híd už ohlásila, že zákon chce uplatniť na všetky verejné zdroje.
Treba globálny tlak
Oficiálne sa dajú schránkové firmy založiť či kúpiť vo viac ako 30 štátoch. A to aj sprostredkovane, napríklad zo Slovenska. Stačí kontaktovať administrátora schránkových spoločností a zaplatiť. Papiere možno vybaviť aj na diaľku. Výhodou schránok je, že sa dá ukryť napríklad aj skutočný majiteľ spoločnosti.
Schránkové firmy najčastejšie fungujú v niektorom z daňových rajov. V danej krajine nepodnikajú a okrem akéhosi „profesionálneho štatutára“ nemajú ani bežných zamestnancov. Za skutočného ekonomického vlastníka tak podľa Leontieva možno považovať človeka či ľudí, ktorí schránku ovládajú a profitujú z toho.
S takto neprehľadnými firmami či ľuďmi neraz obchoduje štát a perú sa v nich špinavé peniaze.
Aby bolo jasné, s kým presne štát obchoduje, spustil Úrad pre verejné obstarávanie ešte vlani v novembri takzvaný Register konečných užívateľov výhod. Problémom sa však stalo, že kontrolný mechanizmus, či sú údaje správne a pravdivé, podľa mimovládnych organizácií nefunguje. Štát nedokáže všetky firmy podrobne skontrolovať a ako zložité je ich aj trestať.
„Pokuty udeľované zapisovanému subjektu, ktorým je často schránka, môžu mať za následok, že v okamihu, keď budú vymáhateľné, tento subjekt už nebude existovať alebo nebude mať majetok,“ vysvetľuje Leontiev.
Schránky sa pritom k peniazom od štátu môžu dostávať aj naďalej - reťazením subdodávateľských firiem.
Riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípos preto hovorí, že boj proti schránkovým firmám musí ísť nielen cez domáci, ale aj zahraničný kanál. „Doma vylepšením schránkového zákona, ale najmä jeho vymáhania vymenovaním dôveryhodného vedenia daňového úradu ako aj polície. Dnes máme problém v oboch."
Druhou cestou je podľa neho globálny tlak na štáty, ktoré dovolia registrovať sa aj firmám, ktoré taja skutočného majiteľa. „Tieto krajiny s inými štátmi nespolupracujú na výmene finančných údajov o svojich firmách,“ povedal Šípoš.
Dlhodobé plány
Na slabiny slovenského systému a nového registra upozorňujú už dlhšie nielen aktivisti, ale aj politici. Veľké očakávania sú práve od nového vedenia ministerstva spravodlivosti, keďže Žitňanská pred voľbami prišla s protischránkovou agendou.
Iniciatíva Štrngám za zmenu, ktorú podporil aj Most-Híd, pred voľbami navrhla napríklad stanoviť minimálne finančné limity pre povinný zápis do registra či postihovanie zápisu nepravdivých údajov do registra.
Šípoš zas hovorí, že register by mal nielen platiť na všetky obchody štátu, ale mal by byť aj podrobnejší. Dnes sa doň zapisujú len mená ľudí, ktorí vlastnia aspoň 25 percent majetkových, hlasovacích alebo iných práv vo firme. Podľa Šípoša by sa mala táto hranica znížiť na 10 percent.
Napriek odhodlaniu riešiť problém však Šípos považuje snahu za dlhodobejšiu a v krátkom čase veľký úspech nečaká. "Odhaľovať ich nelegálnu činnosť je pomerne komplikované a otvárať nové a nové schránky je veľmi ľahké - aj na Slovensku."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
