BRATISLAVA. Minister vnútra Robert Kaliňák s návrhom reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS), ktorý v stredu predstavila Európska komisia, nesúhlasí. Komisia sa ním snaží zlepšiť doterajší nefunkčný dublinský systém, pričom počíta aj s možnosťou rovnomerného rozdeľovania migrantov medzi členské štáty EÚ.
"Je to v tej línii, s ktorou nesúhlasíme, či už v oblasti azylového práva alebo ďalších rozhodnutí," povedal v stredu po rokovaní vlády. Podľa Kaliňáka existujú určité veci, pri ktorých nie je možné pracovať s utečencami ako s číslami a rozdeľovať ich ako "tony kukurice alebo cukru".
EK predstavila reformu Dublinu. Ráta so spravodlivejším prerozdeľovaním Čítajte Kaliňák hovorí o špekuláciách
"Za každým človekom sú nejaké osudy, niekto sa snaží prekračovať hranice zo špekulatívnych dôvodov alebo iných ambícií. Po tom, čo sa ukázalo, že začnú byť deportovaní žiadatelia, ktorých Európa považuje za ekonomických, zmenili svoj postoj," vysvetlil šéf rezortu vnútra.
O azyl v Grécku doteraz podľa neho migranti nežiadali, no zrazu začali. Podľa Kaliňáka to vypovedá o špekulatívnom prístupe a preto by mohli takéto zmeny "opätovne paušálne udeľovať nejaké povolenia, ktoré sa už v minulosti ukázali ako obrovské chyby, keď iné štáty paušálne legalizovali nelegálnych migrantov."
Práve toto podľa jeho slov vytvorilo veľké segregované komunity, ktoré sa neintegrovali a z ktorých dnešná radikalizácia v Európe pochádza.
Lajčák postoj nechcel vyjadrovať
Sýrčania podľa Roberta Kaliňáka nárok na azyl principiálne nemajú, pretože ide vo veľkej miere o vojnových utečencov, a tým sa poskytuje krátkodobé alebo iné útočisko do skončenia konfliktu. Situácia tak bude podľa jeho slov ešte veľmi komplikovaná. Minister vnútra opätovne zopakoval príspevok Slovenska k migračnej kríze, ktorý sa ukázal ako funkčný.
Spomenul tábor v Gabčíkove, v ktorom sa už vystriedalo 1 300 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Slovensko takisto integruje skupinu 149 asýrskych kresťanov z Iraku, ktorí dostali u nás azyl a začínajú nový život v Nitre a jej okolí. Keby zostali v Iraku, zabili by ich militanti z Islamského štátu. Integrácia postupne podľa šéfa rezortu prebieha, zatiaľ je všetko v poriadku.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák zatiaľ postoj Slovenska vyjadrovať nechcel. Jeho osobný názor je však taký, že "je to materiál, ktorý sa bude posudzovať a budú sa k nemu vyjadrovať členské štáty. Naše pozície sú známe a budeme ich presadzovať ďalej."
SaS je nespokojná
Európska komisia nemôže podľa strany SaS sama rozhodovať o tom, koho a aký počet utečencov jednotlivé členské štáty únie na svoje územie prijmú. Píše sa to v stanovisku strany, ktoré poskytla jej hovorkyňa Katarína Svrčeková.
"Treba podporovať riešenia a aktivity, ktoré budú viesť k zastaveniu konfliktov vo svete, k výraznej podpore bezpečných štátov, ktoré na svojom území poskytli útočisko utečencom, k dôkladnej ochrane vonkajších hraníc únie či k návratu utečencov, ktorí sa už nachádzajú v únii a nesplnili podmienky na udelenie azylu alebo sa nachádzajú v režime dočasného útočiska,“ vysvetlil poslanec Národnej rady za SaS Martin Klus.
Ako predstavitelia SaS dodali, Európska únia musí mať funkčné riešenie na zastavenie prúdu migrantov. "Takým riešením však nie sú ani povinné kvóty a ani prenos kompetencií v azylovej politike z členských štátov na Európsku komisiu ako dôsledok toho, že kvóty na celej čiare zlyhali,“ píše sa v stanovisku.
Migračná kríza musí podľa nich viesť k novým prístupom k zahraničnej politike, k novej zodpovednosti ľudí za stav sveta i za stav vo svojich domovských krajinách.
